Grigar znášal posmešky a žarty. Keď získal medailu, začali po ňom opakovať

BRATISLAVA. Keď ako malý začal v Liptovskom Mikuláši chodiť na vodný kanál, aby naplnil svoju vášeň pre šport na divokej vode, často chodil za legendami tohto športu.

Jakub Grigar neraz spomínal, že v jeho začiatkoch mu veľmi pomáhali olympijskí víťazi Michal Martikán a Elena Kaliská. 

Za mnohé im vďačí a tento rok vybojoval striebornú medailu na olympijských hrách v Tokiu. V ankete Športovec roka skončil tretí. 

Postupne sa aj jeho kariéra otáča, z talentovaného kanoistu sa stáva známa tvár a osobnosť. Možno už onedlho začnú nádejní vodní slalomári v Liptovskom Mikuláši chodiť po radu práve za Grigarom. 

„K tomu aby som sa dostal na pozíciu Miša Martikána alebo Elenky Kaliskej mám ďaleko, lebo oni toho dokázali veľmi veľa. Ale aj táto cesta k medaile mi ukázala veľa vecí a možno by som vedel poradiť športovcom, ktorí by o tú radu prišli.

Nemám s tým problém, ale sám sa ešte musím veľa učiť, aby som mohol potom poradiť iným,“ vraví 24-ročný kajakár. 

Stále sa chce zlepšovať

Doteraz vozili z olympijských hier medailové úspechy z divokej vody singlkanoisti, deblkanoisti a Elena Kaliská v K1 žien.

Grigar je prvým kajakárom, ktorý vybojoval olympijskú medailu. Vo finále ho zdolal len Čech Jiří Prskavec. Grigar naňho stratil viac ako tri sekundy. Napriek veľkému úspechu vraví, že musí na sebe ďalej pracovať. 

„Chýb robím stále veľa. Šport napreduje pomaly každý deň a neustále prichádzajú nové trendy, ktoré sa dajú nasledovať. Za posledné roky sa tomu viac a viac venujem. Cítim, že zďaleka nie som na konci cesty a je veľa vecí, ktoré sa dokážem naučiť, či už v životospráve alebo v technike,“ vraví. 

Nad jednou z noviniek, ktorú v príprave pred olympiádou zaviedol, sa mu však ostatní športovci aj súperi posmievali a uťahovali si z neho.

Zdalo sa im to komické. Všetko sa otočilo až po tokijskej olympiáde, kde sa ukázalo, že Grigarovi sa jeho prístup vyplatil.