ec s podobnou bilanciou a záberom.
Do dejín slovenského futbalu sa zapísal najmä džentlmenským vystupovaním, ohľaduplnou hrou a zmyslom pre fair play. Za prístup k hre, k spoluhráčom, rozhodcom, divákom, no najmä k súperom, dostal prívlastok „rytier v kopačkách".
Rodák z Dolného Kubína vyslal začiatkom tridsiatych rokov do širokého okolia chýr o svojom talente a športovej všestrannosti.
Talent začal vo Vrútkach
Ako 17-ročného si ho požičali na pol sezóny Vrútočania. V lete sa vrátil Chodák domov, lebo sa pripravoval na štúdiá do Bratislavy, na medicínu, hoci by zrejme zvládol poľahky aj telovýchovný inštitút. Okrem futbalu vedel hrať dobre hokej, lyžoval, v atletike bol všestranný, boxoval, hral stolný tenis, plával. Na Svetových akademických hrách vo Švajčiarsku obsadil v behu na lyžiach 6. miesto. V hokejovom drese VŠ Bratislava sa tešil z dvoch titulov majstra Slovenska. Všestranný športový talent zužitkoval aj v atletike (výška, beh na 800 až 5000 m), na tenisových kurtoch, ako aj v alpskom a klasickom lyžovaní, a plávaní. Na svoju všestrannosť bol právom hrdý, lebo mu pomohla v životnom napredovaní a ku kvalitným výkonom v športe. Sám o tom hovoril pri skončení aktívnej futbalovej činnosti: „Box mi dal tvrdosť, atletika rýchlosť, lyžovanie výdrž a stolný tenis postreh." To všetko zúžitkoval vo svojich obľúbených športoch - futbale a hokeji.
Prvý gól za päť minút
Po príchode do Bratislavy sa iba krátko ohrial vo futbalovom VŠ Bratislava (hokej tam zostal hrať), a už po ňom siahli lanári čerstvo prvoligového tímu 1. ČsŠK Bratislava, predchodcu dnešného Slovana. Prestup bol na to obdobie klasický - za 4 000 slovenských korún a jeden zápas „ešky" v Dolnom Kubíne. V prvom ligovom zápase proti Teplitzer FK skóroval už v 5. minúte, keď ho elegantnou uličkou vysunul Ajči Bulla a Ivan nezadržateľne prestrelil brankára.
Začal na pravom krídle, ale najlepšie sa cítil v strede útoku alebo zálohy. Tam však boli vtedy chýrni Schors, Jakube a „Kladivo" Luknár. Schors neskôr prestúpil do Rapidu Viedeň, Jakube prešiel na spojku a Chodák do stredu, čo mu padlo na úžitok, lebo v ročníku 1936/1937 sa stal najlepším strelcom mužstva.
V lete 1936 rozhodol o slávnom prvom víťazstve „ešky" nad Spartou Praha 1:0. Potom sa prezentoval skvelými gólovými strelami v medzinárodných zápasoch s chorvátskymi, maďarskými a rakúskymi tímami. V najslávnejšom období hral útok v zložení Schors, Jakube, Chodák, Luknár, Masarovič. Žiaľ, nikdy sa nedostal do reprezentácie, lebo na vtedajšie pomery bolo neľahké vytlačiť zo zostavy Sobotku alebo Nejedlého, a z Prahy nedovideli dobre do Bratislavy. V reprezentácii Slovenského štátu hral doktor Chodák 11 z 16 zápasov a bol vždy kapitánom.
Z krídla stopér
Keď odišli z Bratislavy Karol a Ferdinand Daučíkovci do Slavie Praha, tréner hľadal náhradu na konštruktívny post v strede poľa a posunul tam Chodáka. Príchod Porubského ho posunul na ľavú stranu stredu poľa. Porubský, ktorého volali Frankenstein, vytvoril spolu s Chodákom a Ervínom Kováčom trio, ktoré odborníci považovali za najlepšie v strednej Európe. Keď nový tréner Ferdinand Daučík formoval mužstvo do moderného systému WM, osvedčila sa nová obranná dvojica Vanák - Chodák a druhý mal aj kapitánsku pásku. Na tomto poste odohral niekoľko úspešných sezón, a keď sa v 33 rokoch lúčil s aktívnou činnosťou, žartom poznamenal, že musí skončiť, lebo sa bál, že ho postavia do brány. Začal na krídle a skončil ako stopér. Chodák zohral za svoju kariéru 193 ligových zápasov a dal 23 gólov. Nikdy nebol vylúčený, ale ani napomínaný. Je len samozrejmé, že s jeho menom sa viaže visačka fair play. Po kom inom by mohli udeľovať ceny pre tých, ktorí sa zachovali správne športovo aj ľudsky. Aj preto Slovenský futbalový zväz od roku 1994 v rodisku tohto všestranného športovca v Dolnom Kubíne pravidelne vo februári udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka.
Verný medicíne a belasej farbe
Svoju športovú kariéru strávil v Slovane, hoci ho lákali šíbri z Prahy, ba z celých Čiech, aj z cudziny. Zostal skromný a svedomitý. V kopačkách odovzdával cenné služby na každom poste, potom svoje skúsenosti dával v áčku Slovana, v doraste, ba nehanbil sa trénovať ani mladých amatérov. Celý čas robil v Slovane zdravotníka. V roku 1999 vyšla o jeho živote kniha s príznačným názvom Rytier v kopačkách. Takým bezpochyby jeden z najslávnejších rodákov z Oravy bol.
Z vynikajúceho športovca sa stal obľúbený a uznávaný lekár. Všetky skúšky na medicíne absolvoval načas, bez opravákov, pričom nevynechal nikdy tréning, a ak nebol zranený, ani zápas. Vtedajšia promócia doktora Chodáka vzbudila na Slovensku veľký ohlas, lebo popredný športovec doštudoval načas a s vynikajúcimi výsledkami, pričom medzitým rástla aj jeho športová forma. Bol prvým protagonistom, ktorý dokázal skvele zvládnuť jedno z najnáročnejších a najzodpovednejších štúdií. Po skončení hráčskej kariéry v roku 1946 sa Ivan Chodák stal jedným z najznámejších a najerudovanejších bratislavských lekárov na liečbu ušných, nosných a krčných chorôb. Vyhľadávali ho ľudia z celého Československa. Ani pri liečení ľudí nezabúdal na futbal a po práci z ordinácie na Kúpeľnej ulici chodil na Tehelné pole, kde 25 rokov trénoval. Futbalu a medicíne zostal verný až do smrti. Umrel 14. februára 1994, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.
Dnes od 15.00 h bude v bratislavskom Mestskom múzeu na Primaciálnom námestí vernisáž výstavy k nedožitým 90-tinám Ivana Chodáka pod názvom Volali ma Vozáb.
Výstavou, ktorú múzeum pripravilo v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Slovenskej republike, chcú jej iniciátori širokej verejnosti predstaviť tohto skvelého človeka. Súčasťou dnešného stretnutia a vernisáže výstavy, ktorá bude verejnosti prístupná do 21. marca, je aj premietanie dokumentárneho videofilmu o živote doktora Chodáka, ktorý autorsky a režijne pripravila jeho dcéra Oľga Janíková.
Chodákovo motto:
„Pri učení som nikdy nemyslel na futbal, aby som pri futbale nemusel myslieť na učenie."
