Minulú sezónu ste museli ukončiť v play off s Phoenixom po hrubom faule Rafiho Torresa, až do decembra ste sa liečili z otrasu mozgu. Môžete teraz hrať a nemyslieť na to, čo sa stalo?
„Môžem. Dostal som od lekárov zelenú, že som zdravý. Cítim sa v pohode. Hrám naplno, koncentrujem sa len na zápas. Pomohlo mi, že pre výluku sa sezóna začala až v januári. Mohol som sa doliečiť, nikam som sa nemusel ponáhľať. Keby NHL štartovala podľa plánu v októbri, určite by som v prvých mesiacoch chýbal.“
V druhom stretnutí hralo Chicago vo Phoenixe. Nehľadali ste žiadne súvislosti s minulým ročníkom?
„Nie. Nastupoval som na ten zápas ako na každý iný. Odchádzal som spokojný, že som dvoma gólmi pomohol nášmu mužstvu k víťazstvu 6:4.“
Kanaďan Torres dostal za bezohľadný zákrok trest na 25 zápasov, ktorý mu neskôr zmiernili na 21 duelov. Doteraz nehral. Hovorili ste odvtedy spolu?
„Pár dní po tom zápase mi zatelefonoval. To je všetko.“
Čomu pripisujete výborný štart Chicaga?
„Máme vyvážené štyri útoky. Prvé dve päťky nehrajú až tak veľa ako v minulých sezónach. Tréner Joel Quenneville nás šetrí a myslím, že to robí veľmi rozumne. Záťaž sa rozloží, máme viac energie.“
S kým hráte v útoku?
„V strede je kapitán Jonathan Toews, na ľavom krídle hrá teraz mladík Brandon Saad - nahradil zraneného Daniela Carcilla. Sadli sme si.“
S tímom Blackhawks ste v roku 2010 vybojovali Stanley Cup. Aké má klub ciele v tomto ročníku?
„Vždy najvyššie. Základom je postup do play off z čo najlepšieho miesta. V skrátenej sezóne je dôležitý začiatok. My sme ho chytili. V Chicagu vládne spokojnosť.“
Čím sa vyznačuje skrátená základná časť?
„Nahusteným programom. V úvode sme hrali šesť zápasov za deväť dní, medzitým sme cestovali a prechádzali rôznymi časovými pásmami. Teraz sme na trinásťdňovom výjazde za súpermi, hrá sa skoro každý druhý deň.“
Ako zareagovali fanúšikovia na ukončenie výluky?
„Všetci sú radi, že sa hokej vrátil do hál. Nazdávam sa, že lock out nemal víťaza – každá strana niečo stratila. Doma sme zatiaľ odohrali dva zápasy, zakaždým bolo plno, vyše 21-tisíc divákov.“
V Chicagu prežil celú kariéru slovenský rodák Stan Mikita. Chodí aj dnes na hokej?
„Sem–tam sa stretneme po zápasoch. Pán Mikita je čulý sedemdesiatnik. Stále zábavný, vždy sa máme o čom porozprávať. Asi pred mesiacom sme boli spolu na charitatívnom podujatí. Legende klubu Blackhawks postavili pred arénou sochu, on je tu ikona.“
V NHL sa blížite k tisícke zápasov, ktorú zo slovenských rodákov prekonali len Mikita, Bondra, Šatan a Chára. Čo vám napadne pri čísle 985?
„Že som už pekne starý (smiech). Keď som začínal v Ottawe a mal som v tíme hráča s vyše tisíc zápasmi, tak som uznanlivo pokýval hlavou - wau, to je borec. Nenapadlo by mi, že aj ja sa raz priblížim k tejto hranici. Som rád, že som sa udržal v kvalitnej lige a verím, že ešte zopár rokov tu odohrám.“
S Chicagom máte zmluvu až do roku 2021. Viete si predstaviť, že budete hrať v NHL ako štyridsiatnik?
„Prečo nie? Ak vydrží zdravie a budem v kondícii, tak to vidím reálne. Aj dnes hrá v lige zopár hokejistov okolo štyridsiatky.“
Kde si najlepšie oddýchnete od hokeja?
„Doma s dcérou Miou. Už má šestnásť mesiacov. Máme z nej veľkú radosť. Počas výluky som si ju užil do sýtosti.“
so 12:55
so 07:24
pi 10:35
