Na papieriku už bolo päť mien: Šťastný, Pálffy, Petrovický, Jánoš a Šatan. Rusi rozhodli inak

Július Šupler na dôchodku maľuje. Tréner, ktorý vytiahol slovenský hokej zo suterénu medzi elitu, sa vrátil k niekdajšiemu koníčku. Predtým naň nemal čas. Inšpirovala ho tvorba akademického maliara Milana Laluhu.

„Keď popoludní začnem, prvú fázu namaľujem za večer. Potom ráno vstanem, niekedy aj o tretej, štvrtej, premaľujem to a pokračujem,“ vysvetľuje zanietene 73-ročný Popradčan.

Ktovie, ako by vyzeral obraz, ktorý by vyjadroval jeho emócie z neskorého večera, 23. februára 1994.

Zopár minút pred polnocou sa v mnohých domácnostiach na Slovensku na chvíľu zastavil čas.

Mladá krajina vtedy veľmi intenzívne prežívala premiérovú účasť pod piatimi kruhmi v nórskom Lillehammeri, najmä výkony a výsledky hokejovej reprezentácie. Tie pripomínali rozprávku. Až do napínavého štvrťfinálového zápasu medzi Slovensko a Ruskom, ktorý dospel za stavu 2:2 do predĺženia.

Do jeho konca zostávali už len desiatky sekúnd, keď Nikolišin potiahol puk do útočného pásma, poslal ho pred bránku rovno na hokejku Vinogradova, ktorý prekonal bezmocného brankára Hartmanna. Bol to trpký koniec medailového sna.

Postup v meste ocele

Olympijský príbeh slovenského hokeja sa začal písať takmer súčasne so vznikom samostatného Slovenska, po rozpade spoločného štátu s Čechmi.

Hneď, ako v bulletine Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) vyšla v januári 1993 informácia, že nástupníctvo po Česko-Slovensku preberá v hokeji Česko a Slováci začnú až v „céčku“, zavelila do útoku slovenská hokejová diplomacia. Jej cieľom bolo zabojovať o šancu hrať na zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri.

Manažér slovenskej hokejovej reprezentácie Dušan Pašek v emotívnom prejave na kongrese IIHF v Mníchove v apríli 1993 zdôraznil, že podľa Olympijskej charty má každý športovec právo uchádzať sa o účasť na olympijských hrách.

Výrazná väčšina delegátov (hlasovanie dopadlo 59:14) odobrila štart Slovenska na turnaji olympijskej kvalifikácie v Sheffielde.

Do mesta ocele odcestovali v auguste 1993 slovenskí hokejisti vedení trénerom Júliusom Šuplerom a kapitánom Petrom Šťastným v pozícii favorita. Hoci sa nevyhli zaváhaniu (remíza 4:4 s Poľskom), napokon oslavovali víťazstvo v kvalifikácii. Bola s ním spojená prémia milión korún od sponzora, ale najmä miestenka v olympijskom turnaji v Lillehammeri.

Prípravu narušil incident na turnaji vo Francúzsku, kde Anton Šťastný inzultoval rozhodcu a dostal od IIHF trest, ktorý mu znemožnil účasť na olympiáde.

Jeho brat Peter to ťažko niesol. Ešte aj keď bilancoval vystúpenie Slovákov na olympijskom turnaji, neodpustil si tieto slová: „Znova sa opakujem: je škoda, že vedenie nášho hokeja neurobilo všetko, aby tu mohol nastúpiť aj môj mladší brat Anton. Jeho hra a skúsenosti by boli pomohli.“

Šatan v tranze najlepším strelcom

Peter Šťastný mal v čase hier už 37 rokov. Sezónu 1992/93 odohral v New Jersey Devils, po nej bol v NHL voľný hráč.

Na jeseň sa aj s bratom Antonom rozohrali v drese Slovana v slovenskej extralige. Na otváracom ceremoniáli bol vlajkonosič slovenskej výpravy. V hokejovom tíme nosil na drese céčko a od úvodných sekúnd hral ako líder.

„Nepociťoval som napätie alebo stres, v mužstve boli hráči, ktorí už mali čosi za sebou. Bol som rád, že do takého niečoho ideme,“ vysvetľuje Šupler.

K najskúsenejším v slovenskom výbere patril obranca Jerguš Bača, ktorý štartoval v československom drese na dvoch majstrovstvách sveta a v čase hier pôsobil v zámorí (Milwaukee Admirals, IHL).

„Pre nás bola obrovská hrdosť reprezentovať Slovensko, ale musím jedným dychom dodať, že vo federálnej ére som sa veľa naučil a dodnes mám v Česku veľa priateľov. Olympiáda otvorila možnosti viacerým hráčom, ktorí boli na rovnakej úrovni ako Česi, ale do spoločnej reprezentácie sa nedostali,“ vysvetľoval na stretnutí účastníkov hier po 30 rokoch, ktoré zorganizoval Slovenský olympijský a športový výbor.

Najmladším hokejistom v Šuplerovom tíme bol vtedy 19-ročný Miroslav Šatan.

Pôvodne mal hrať vo štvrtom útoku, takže prvú tretinu úvodného zápasu proti Švédsku presedel zabalený v deke na striedačke. Slováci ju prehrali 1:2 a Šupler sa rozhodol niečo zmeniť.