BRATISLAVA. Viac než len klub, viac než len klzisko. S týmito slovami sa Tomáš Tatar lúčil so zrejme svojim posledným klubom v NHL - New Jersey.
V utorok oznámil, že po 14 rokoch dáva zbohom najlepšej lige sveta a vo veku 34 rokov si opäť vyskúša európsku súťaž. Jeho novým zamestnávateľom sa stal švajčiarsky Zug, kde podpísal zmluvu na dva roky.
„Rozhodovanie trvalo veľmi dlho a bolo veľmi náročné. V NHL už to nebolo ono. Chcem, aby ma hokej stále bavil. Bol som zvyknutý na určité úlohy a ostať len v NHL, aby som tam bol, ma nenapĺňalo," povedal v rozhovore pre slovenské médiá krátko po oznámení.
Zo Zvolena do kabíny medzi legendy
Teraz sa pozrime 927 zápasov späť. Tomáš Tatar bol draftovaný do NHL v roku 2009 v druhom kole z celkového 60. miesta. Siahol po ňom Detroit Red Wings.
„Som nadšený, Detroit je skvelý klub. To, že si ma vyberie, som absolútne nečakal," hovoril po výbere do NHL.
Vtedy len málokto tušil, že o pár rokov sa z neho stane stabilný krídelník so stovkami bodov v najprestížnejšej lige sveta.
V tom roku bol Tatar druhým z piatich draftovaných Slovákov. O osem pozícií skôr si Tampa Bay vybrala Richarda Pánika. Neskôr nasledovali ešte Radoslav Illo (136. miesto, Anaheim), Jaroslav Janus (162. miesto, Tampa) a Marek Viedenský (189. miesto, San Jose).
Pre mladého Tatara miesto v prvom tíme Detroitu nebolo. Vstupoval do prostredia, kde ešte doznieval duch legendárnej éry Red Wings. V šatni sa pohybovali hráči ako Pavel Daciuk, Henrik Zetterberg či Niklas Kronwall.
Mladý slovenský krídelník mal šťastie, že mohol tento svet okúsiť na vlastnej koži. „Všetko sa to stalo veľmi rýchlo a sám som bol z toho trochu v šoku, keďže v jeden moment som bol vo Zvolene a druhý už v kabíne Detroitu," spomínal Tatar v minulosti.
Unikátny prvý gól
Úvodnú zámorskú sezónu strávil na farme v tíme Grand Rapids Griffins, bol najmladším hráčom celej ligy. V 58 zápasoch zaznamenal solídnych 32 bodov za 16 gólov a 16 asistencií.
Aj sezónu 2010/2011 odštartoval na farme. V posledný kalendárny deň roka 2010 ale prišla pozvánka do prvého tímu.
Tatar odohral prvý zápas v NHL 31. decembra 2010 proti New Yorku Islanders (3:4pp). Pri prvom štarte za tím Red Wings skóroval. V tretej tretine dokázal tečovať strelu spoluhráča Darrena Helma a aj s prispením šťastia dostal puk za chrbát brankára Dwaynea Rolosona.
VIDEO: Prvý gól Tomáša Tatara v NHL
„Nevidel som puk, len som držal hokejku na ľade. Hlavnú prácu odviedol Darren. Ja som sa len snažil o to, aby som bol pripravený na prípadnú dorážku, ale puk trafil moju hokejku a našiel si cestu do siete," opísal Tatar svoju šťastnú trefu.
Aj keď v NHL odohral už len osem ďalších stretnutí, zaujal aj hlavného trénera Detroitu Mikea Babcocka, ktorý o ňom vyhlásil, že má čuch na góly.
Keď bol prvýkrát povolaný do Detroitu, z Tatara sa stal „Tuna". Prezývku mu dal jeho vtedajší spoluhráč, švédsky útočník Tomas Holmström, ktorý pri pohľade na Tatarovo priezvisko spontánne zvolal: „Tatar? F*cking Tuna!“ (zas***ý tuniak, pozn. red.).
Tatar neskôr sám potvrdil, že Holmström mal rád jedlo s názvom „tuna tartare“ (tuniakový tatarák). Prezývka „Tuna“ sa stala natoľko populárnou, že v hráčskej ankete NHLPA bola dvakrát po sebe vyhlásená za najlepšiu prezývku v lige.
Na väčšiu príležitosť v Detroite potom čakal ešte dve sezóny. Neskôr sa stal súčasťou generačnej výmeny – jedným z tých, ktorí mali pomôcť plynule nahradiť odchádzajúce legendy.
V ročníkoch 2014 až 2017 vynechal iba jeden zápas základnej časti a pravidelne sa pohyboval okolo hranice 20–25 gólov.
V tíme Red Wings nakoniec strávil sedem sezón, odohral 407 zápasov so ziskom 222 bodov (115+107).
„Detroit je pre mňa srdcová záležitosť. Dal mi šancu v NHL a okrem toho som mu držal palce už ako malý chlapec. Klub má miesto v mojom srdci," spomínal neskôr v jednom z rozhovorov.
V klube si na neho spomínajú ako na šoumena, ktorý bavil nielen na ľade, ale predovšetkým v kabíne. „Hrať s ním bola vždy zábava," hovoril pre Sportnet Tatarov bývalý spoluhráč Henrik Zetterberg počas MS v hokeji 2025.
Prekliatie vyraďovacej časti
Vo februári 2018 Detroit vymenil Tatara na konci prestupového obdobia do klubu Vegas Golden Knights za tri draftové výbery.
V tíme nováčika sa nevedel poriadne presadiť. Napriek tomu, že Vegas si zahrali vo finále Stanleyho pohára, Tatar v play-off nastupoval len sporadicky a po sezóne ho klub poslal ďalej – do Montrealu.
V drese Canadiens sa však Tatar znovu našiel. Po boku Brendana Gallaghera a Philippa Danaulta vytvoril jednu z najspoľahlivejších formácií tímu. V sezóne 2019/20 si vytvoril kariérne maximum – 61 bodov (22+39).
„Montreal bol miestom, kde som opäť získal sebavedomie. Mali sme výborný tím a skvelú chémiu na ľade,“ hovoril pre TSN.
Popri tom, ako v základnej časti vedel excelovať, s príchodom play-off sa Tatarove meno akoby vytrácalo zo zápisov o stretnutí. Kým počas základnej časti dokázal zbierať celú kariéru viac ako pol boda na zápas, vo vyraďovačke to nebola ani polovica.
Play-off sa stalo akousi jeho Achillovou pätou – témou, ktorú musel pravidelne vysvetľovať, no nikdy sa jej úplne nezbavil.
Kontrast bol najviditeľnejší práve počas jeho pôsobenia v Montreale. V sezóne 2020/21, ktorá vyvrcholila nečakaným postupom Canadiens do finále Stanleyho pohára, Tatar odohral len päť zápasov a zaznamenal jedinú asistenciu. Potom bol vyradený zo zostavy a zvyšok vyraďovacích bojov strávil ako zdravý náhradník.
Jeho absencia vyvolala množstvo otáznikov. Tím, ktorý zrazu fungoval bez neho, sa nezastavil až do veľkého finále. A hoci Canadiens napokon podľahli Tampe Bay, Tatar sa do hry už nevrátil.
Tento výpadok len zvýraznil dlhodobý trend – jeho výkony v play-off výrazne zaostávali za tými zo základnej časti. V montrealskom drese odohral počas vyraďovacích bojov 13 zápasov, v ktorých zaznamenal len 2 asistencie a nula gólov.
Z hráča, ktorý mal byť lídrom, sa stal pozorovateľ. Fanúšikovia i odborníci sa pýtali, či je Tatar jednoducho „hráč na 82 zápasov“, ale nie na bitky o Stanley Cup.
A hoci jeho montrealské pôsobenie zostane navždy spojené s produktívnymi základnými časťami, play-off zostalo nevyužitou šancou. Nejde len o štatistiky, ale o fakt, že v najdôležitejšej fáze sezóny stratil miesto v zostave.
VIDEO: Top 5 akcií Tomáša Tatara v sezóne 2018/19
Pre hráča jeho kalibru to bola nálepka, ktorej sa ťažko vedel zbaviť a ktorá sa s ním vliekla aj do ďalších pôsobísk.
Podobný scenár sa opakoval aj o dva roky neskôr. To bol Tatar už hráčom New Jersey. Po výbornej základnej časti 2022/23, kde patril medzi najproduktívnejších hráčov Devils, v play-off zaznamenal len 1 gól a 1 asistenciu v 12 zápasoch. Hoci na ľade nechýbal, nedokázal výraznejšie zasiahnuť do ofenzívneho ťaženia tímu.
Rok, na ktorý by najradšej zabudol
V drese Devils odohral najskôr dve sezóny, patril k lídrom mladého tímu a relatívne sa mu darilo. No v zbierke mu chýbalo to, po čom túži každý hráč NHL - Stanleyho pohár.
S novou zmluvou pred sezónou 2023/24 čakal veľmi dlho. Až tesne pred jej začiatkom sa dohodol na ročnom kontrakte s Coloradom Avalanche, klubom, ktorý dva roky predtým oslavoval zisk trofeje.
V 27 zápasoch za Colorado strelil iba 1 gól a pridal 8 asistencií. Tréner Jared Bednar ho viackrát presúval medzi formáciami, no Tatar sa nevedel chytiť. Nakoniec bol v decembri 2023 vymenený do Seattlu.
Ani tam ho však nečakala prechádzka ružovou záhradou. V 43 zápasoch zaznamenal 9 gólov a 15 bodov, čo znamenalo dokopy 24 bodov v 70 zápasoch v celej sezóne.
Seattle sa napokon do play-off nedostal a Tatarov status pred ďalším letom bol opäť neistý. Z hráča, ktorý ešte nedávno patril k stabilným tridsiatnikom v bodoch, sa stal putujúci veterán — typ „náhradného krídla“ pre tretí útok, bez istého miesta v zostave.
Po sezóne už jeho meno neznelo ako záruka kvality, ale bol hráčom, ktorý mal svoju šancu a možno ju už definitívne minul.
Posledný tanec
Pomocnú ruku mu podalo druhýkrát v kariére New Jersey. Klub a vedenie vedelo, do čoho ide. Aj keď Tatarov lesk na ľade už nebol viditeľný, bol spoľahlivým lídrom v kabíne a presne vedel, ako pomôcť mladým hráčom.
Na začiatku ročníka počas otváracích zápasov, ktoré sa hrali v Prahe, sršal radosťou. Bolo vidieť, že hokejom sa zabáva, ako keď mal 20. Jeho príbeh bol uveriteľný. „Neskutočne ma to teraz baví a užívam si to," hovoril.
„Takýchto lídrov je ťažké nájsť, no ak zapadnú do zostavy, sú vždy vítaným prínosom. Je obľúbencom všetkých hráčov v kabíne a keď je to potrebné, vie dobre poradiť," opisoval ho vo februári expert Mike Morreale pre Sportnet.
Mal pravdu. Tatar si v New Jersey „sadol" s takmer každým spoluhráčom. „Všetci ho milujeme, aj na ľade, aj mimo neho. Je to skvelý chlapík," vravel o ňom kapitán New Jersey Nico Hischier.
Ku koncu ročníka ale radosť opadla. New Jersey sa nedarilo a Tatar predvádzal výkony, za ktoré ho tréner Sheldon Keefe viackrát „odmenil" sedením na tribúne.
Tatar odohral nateraz posledný zápas v NHL 29. apríla na ľade Caroliny, ktorá vyprevadila Devils v prvom kole play-off.
Za 16 rokov, ktoré strávil v zámorí, sa pre slovenských fanúšikov stal synonymom NHL. Najlepšia liga sveta ho vyformovala z mladého šibala s povestným úsmevom na lídra a kapitána reprezentácie.
Bol akýmsi mostom medzi „zlatými chlapcami" a novou generáciou okolo Juraja Slafkovského.
Vlajkonosičom, pre ktorého sa aj v ére, kedy Slovákov z NHL skôr ubúdalo ako pribúdalo, stále oplatilo ráno zapnúť teletext.
