Hudáčka nepustí do brány: Aj ja by som dal na jeho mieste hokej bokom

Vlani vychytal Spišiakom postup do najvyššej súťaže. V nej sa hneď zaradil medzi jednoznačne najlepších brankárov. Pred štartom sezóny sa, minimálne v jej úvode, na pozíciu jednotky v Spišskej Novej Vsi rátalo s Júliusom Hudáčkom.

Výbornými výkonmi však MARCEL MELICHERČÍK svojho dobrého kamaráta, ktorému sa nedávno narodilo tretie dieťa, do brány zatiaľ nepustil.

S úspešnosťou zákrokov 93,55 percenta ste aktuálne druhým najlepším brankárom v Tipos extralige. Pred vami je iba Košičan Dominik Riečický. Čomu vďačíte za skvelé štatistiky?

Veľkú zásluhu má na tom herný prejav, akým sa náš tím prezentuje. Zakladáme si na obetavej hre, disciplíne a dôkladnej defenzíve. Snažíme sa hrať jednoducho, aby sme nerobili zbytočné chyby. Hra v oslabení nám v príprave príliš nešla. V lige sa ale chlapci veľmi obetavo hádžu a blokujú strely. Súper sa potom nedostáva do vyložených šancí. Ja osobne som nič radikálne vo svojej hre nezmenil. Pripravujem sa stále rovnako.

V čom vidíte najvýraznejší rozdiel medzi Tipos extraligou a Slovenskou hokejovou ligou z pohľadu brankára?

Jednoznačne v kvalite. Presvedčili sme sa o tom už v prvom zápase sezóny vo Zvolene. Keď mali ich útočníci ako Juraj Mikúš či Peťo Zuzin sekundu navyše, s prehľadom dokázali zakončiť. Ak by boli ich strely len priemerné, dalo by sa niektorým gólom zabrániť.

Ide to však ruka v ruke s tým, že aj náš káder je kvalitnejší ako bol v SHL. Ja sám som mal možnosť zahrať si v rôznych ligách a myslím si, že brankárovi sa v lepších súťažiach s kvalitnejšími spoluhráčmi chytá ľahšie. Napokon, vždy je nepríjemnejšie ísť z lepšej ligy do horšej. 

Prečo?

Človek si zvykne na určitý štandard. Keď hrá potom v slabšej súťaži aj so spoluhráčmi, ktorých individuálna kvalita nie je až taká vysoká, je to potom náročnejšie. V top ligách ako Rusko, Švédsko či Fínsko sú hráči natoľko vyspelí, že sa nedopúšťajú hrubých chýb a tým pádom ani brankár nemusí riešiť tak veľa kritických situácií. Môže sa spoľahnúť na výdatnú pomoc spoluhráčov.

Klub nedávno zdieľal fotografiu z leta, na ktorej stojíte spolu s vaším tímovým kolegom Filipom Surákom vedľa bránky a pred ňou je múr z betónových tvárnic. Ako tento nápad vznikol?

Mne osobne sa to veľmi páčilo. Betóny sú pre nás brankárov typické. Keď som prišiel do Spišskej, mal som ešte na betónoch nálepku od predošlého sponzora a tak mi to prišlo vhodné, aby sme to prekryli niečím novým. Toto sa tam vyslovene hodí a aj farebne to ladí. Vyšlo to perfektne.

Pred sezónou hovoril šéf klubu Richard Rapáč o možnosti, že sa do brány v úvodných zápasoch postaví odchovanec a bývalý reprezentant Július Hudáček. Ten čakal doma na Spiši narodenie dieťaťa. Zatiaľ do ligového zápasu nezasiahol. Nebol na to pri vašich výkonoch dôvod?

Prakticky hneď, keď odštartovala sezóna, sa mu narodilo dieťa, takže hokej išiel bokom. Myslím si, že je to absolútne pochopiteľné. Navyše, obrana nám funguje. Ak by som bol na Julovom mieste, asi by som tiež dal hokej, aspoň na istý čas, na vedľajšiu koľaj.

Chodí s nami na tréningy, dokonca aj na tie dobrovoľné. Vie pomôcť aj poradiť. Chlapci ho poznajú. Ak by bol potrebný, nemal by žiadny problém nám pomôcť aj v zápase. Zatiaľ tomu necháva on aj klub voľný priebeh.

Aký je na tréningoch? Ako spolu vychádzate?

Je veľký profesionál. Neustále na sebe pracuje. S Julom sa poznáme už dlhé roky. Už v mládežníckych časoch zasahoval do mojej vekovej kategórie, hoci je o dva roky mladší. Aj v Poprade sme spolu trénovali. Vieme si navzájom pomôcť. 

Napríklad mi dal kontakt na Petra Wolfa, ktorý mi maľoval prilbu. Má tiež kontakty na ľudí, ktorí riešia hokejovú výstroj. Máme teda viacero spoločných tém. Julo je super chlapec, s ktorým sa dá porozprávať o hokeji alebo o rodine.

Fanúšikovia ho poznajú aj ako skvelého zabávača a šoumena. Je taký aj v súkromí?