BRATISLAVA. Slovenský hokej prišiel o veľké meno. Vladimír Šťastný, najstarší spomedzi bratov slávneho hokejového priezviska, zomrel v sobotu vo veku 77 rokov.
Informoval o tom Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH), ktorému informáciu o jeho úmrtí potvrdila najbližšia rodina. Správu uverejnil na svojom webe.
Niekdajší asistent trénera či kouč brankárov je držiteľom kompletnej medailovej zbierky pri slovenskej reprezentácii.
Vladimír Šťastný bol v mládežníckych časoch hokejovým brankárom, no pred veľkou kariérou uprednostnil štúdium. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave.
Na profesionálnu hokejovú dráhu sa už nevydal. Neskôr sa Vladimír Šťastný stal trénerom.
Venoval sa mladším bratom Mariánovi, Petrovi či Antonovi, z ktorých v Slovane Bratislava rástli budúce hokejové hviezdy. Ako najstarší z nich dohliadal na ich osobnostný a kariérny rast.
Pôsobil v Československu, Švajčiarsku i Nemecku, v roku 1993 asistoval trénerovi Júliusovi Šuplerovi pri tvorbe prvých slovenských hokejových nominácií. Nechýbal ani na vydarenom olympijskom turnaji 1994 v Lillehammeri spoločne s mladším bratom Petrom.
O päť rokov obnovil reprezentačné spojenie, keď ho oslovil Ján Filc. Spolu získali strieborné medaily na MS 2000 v ruskom Petrohrade a nechýbal ani o dva roky pri dosiaľ najväčšom míľniku hokeja pod Tatrami – zisku zlata na MS v Göteborgu. Kompletnú medailovú zbierku uzavrel na MS 2003 v Helsinkách v pozícii trénera brankárov.
Neskôr pôsobil Vladimír Šťastný aj pri mládežníckych reprezentáciách. Popritom pracoval na klubovej úrovni a podieľal sa na organizácii kempov pre mladých brankárov.
Bol aj pedagogickým pracovníkom Univerzity Komenského v Bratislave.
