Slovenský hokej má jednu starú pravdu: keď sa reprezentácii podarí niečo veľké, v bránke stojí muž, ktorý drží mužstvo nad vodou. Môže byť akýkoľvek systém, akákoľvek generácia, ale história ukazuje, že bez brankárskej istoty sa veľké veci nerodia.
Stačí sa vrátiť o štvrťstoročie späť. Na prelome milénií vyrástol na majstrovstvách sveta hrdina, ktorý položil základy úspešnej éry.
Mladý Ján Lašák bol jednou z hlavných postáv prekvapivého striebra v roku 2000, zlatého príbehu z Göteborgu 2002 aj bronzu o rok neskôr. Keď Slovensko potrebovalo aj „nemožné", Lašák tam bol.
O desať rokov neskôr sa o slovo prihlásil Jaroslav Halák. Brankár, ktorý na olympiáde vo Vancouveri 2010 priviedol tím až k bojom o medaily a spôsobil, že o Slovákoch sa aj v Kanade hovorilo s rešpektom.
Na MS 2012, kde Slovensko získalo striebro, zase zažiaril Ján Laco, dovtedy takmer nenápadný ligový brankár, ktorý sa stal najlepším na turnaji.
A naposledy? Peking 2022 a Patrik Rybár, ktorý v rozhodujúcich momentoch zatiahol roletu a pomohol tímu k historickému olympijskému bronzu.
Slovenská reprezentácia mala úspechy, keď mala brankára, na ktorého sa mohla spoľahnúť. A práve preto je dnes, dva mesiace pred olympiádou, téma gólmanov opäť jednou z najdôležitejších.
Kto bude ďalším brankárom, ktorý unesie tlak veľkého turnaja?
O Hlavajovi, ktorý nemá dobré čísla
Nepísanou slovenskou jednotkou je aktuálne Samuel Hlavaj. Odchovanec martinského hokeja odchytal v posledných troch sezónach na veľkých turnajoch, vrátane olympijskej kvalifikácie, najviac zápasov - 16.
Ročník 2025/26 začal v zámorí na farme Minnesoty. Za tím Iowa Wild odohral deväť zápasov.
V nich inkasoval 32 gólov, čo je priemerne tri a pol na zápas, a vychytal iba 87 % striel, ktoré na neho smerovali. Tieto štatistiky ho radili do štvrtej desiatky brankárov v súťaži.
Naposledy sa v AHL predstavil 22. novembra, proti Torontu dostal z 29 striel až sedem gólov.
Iowa však patrí medzi najhoršie tímy v lige, v polovici decembra jej patrí úplne posledné miesto v tabuľke.
„Brankárov mi tam je naozaj ľúto, chytať tam je fakt náročné. Tento rok to bolo ešte horšie, pretože Minnesote sa zranilo veľa hráčov a Iowu to teda tiež oslabilo, pretože z nej tí lepší hráči odišli. A to logicky ovplyvní aj brankárov,“ vysvetlil zámorský expert Michael Russo, ktorý sa špecializuje na dianie v organizácii Minnesoty.
Hlavaj ale na svoje nevýrazné výkony doplatil a vedenie ho na začiatku decembra preradilo do nižšej ECHL (East Coast Hockey League), ktorá je najnižšou z troch veľkých severoamerických hokejových súťaží.
Tam sa postavil do bránky iba na jedno stretnutie, inkasoval štyri góly a jeho tím Iowa Heartlanders prehral s Kansasom City 2:4. Po tomto zápase Hlavaja povolali späť do AHL, kde však doteraz nechytal.
„Potrebujeme, aby sa trochu rozbehol," upozornil reprezentačný tréner Ján Lašák.
Hlavaj dlhodobo patrí medzi brankárov, ktorí lepšie vyniknú v turnajovom formáte. V ligových sezónach jeho čísla spravidla nepatrili k nadpriemeru ani počas pôsobenia v Slovane či v českej Plzni. Na krátkych podujatiach ale dokázal podať výkon nad rámec svojich dlhodobých štatistík.
„Olympiáda je krátky turnaj. Verím tomu, že keby prišiel do reprezentácie a dostal by sa do dobrej atmosféry, bol by z neho úplne iný človek. Mentálne nastavenie bude úplne iné. Dúfam, že s ním nebude žiadny problém," dodal Lašák.
Podľa skúseného trénera je hlavné, aby pravidelne chytal. Hlavajovi dal za príklad Kevina Lankinena.
Fínsky brankár pred MS v hokeji 2019 na Slovensku odchytal v AHL iba 19 zápasov, šesť pridal v ECHL. Napriek tomu patril medzi najlepších brankárov turnaja a Suomi potiahol k zisku zlata.
Lašák s Hlavajom pravidelne komunikuje a rozprávali sa aj po preradení do nižšej súťaže. „Bol v pohode. Rozoberali sme spolu nejaké inkasované góly, ale nebolo potrebné ho 'kriesiť'."
Hoci Hlavaj nepatrí medzi šesticu vopred nominovaných Slovákov na ZOH 2026, jeho účasť je vzhľadom na brankársku situáciu takmer istá. Aj napriek tomu, že aktuálne neprevádza výkony, aké by si možno sám predstavoval.
Škorvánek, Tomek a brankári z Tipsport ligy
Po Hlavajovi odchytal najviac zápasov za reprezentáciu v posledných troch rokoch Stanislav Škorvánek.
Na šampionáte 2023 v Rige bol turnajovou jednotkou, na tri stretnutia nastúpil aj v nabitej zostave na MS 2024 v Ostrave.
Škorvánek patrí dlhodobo k najlepším brankárom v českej extralige. Za Hradec Králové chytá často a s nadpriemernými štatistikami.
V aktuálnom ročníku nastúpil na 25 zápasov, z toho v 15 jeho tím zvíťazil. Priemerne inkasuje iba 1,85 gólu na zápas a pochytá až 92 percent striel.
Okrem toho má na svojom konte aj šesť čistých kont, čo je suverénne najviac zo všetkých brankárov v súťaži. Podobné čísla dosahoval aj vlani.
V reprezentácii absolvoval Nemecký pohár 2025. Proti Rakúsku (6:2) inkasoval dva góly, proti Nemecku (0:3) tri.
Chytať mal aj na domácom Vianočnom Kaufland Cupe, no v koncom novembra sa zranil. Následne vynechal tri stretnutia proti Třincu, Kladnu a Plzni. Diagnóza znie poranenie nohy. Podľa reprezentačného trénera brankárov Jána Lašáka je doba liečenia približne týždeň.
Rovnaký scenár platí aj pre Mateja Tomeka, ktorý vynechal dva zápasy Litvínova pre bližšie nekonkretizované zranenie.
„Nie je to ideálne, ale patrí to k hokeju. Povedal by som, že v tomto čase to ešte nie je komplikácia. Keby to boli dlhodobé zranenia, tak máme problém. Horšie by to naozaj bolo, keby ich zranenia prišli o mesiac neskôr," povedal Lašák.
Aj Tomek patrí medzi stálice reprezentácie, no na najvyšších podujatiach nechytá. Väčšinou je v pozícii dvojky či dokonca trojky.
Keďže brankári, s ktorými tréneri počítali na domáci turnaj v najsilnejšom možnom zložení, nie sú k dispozícii pre zranenia, v Banskej Bystrici sa predstavila brankárska trojica zo slovenskej najvyššej súťaže: Eugen Rabčan, Dávid Hrenák a Patrik Jurčák.
Posledný menovaný si v stredu odbil reprezentačný debut pri výhre 7:4 nad Nórskom.
Kluby z Tipsport ligy nemali námietky uvoľniť hráčov, no keďže sa najvyššia súťaž počas reprezentačnej prestávky neprerušila, niektorých z nich, vrátane brankárov, budú potrebovať na víkendové zápasy.
Aj keď pod trénerom Craigom Ramsayom, resp. Vladimírom Országhom okúsilo viacero brankárov z domácej súťaže medzinárodné skúsenosti, ich prípadná nominácia na olympiádu by bola skôr prekvapením alebo vynuteným riešením.
„Ak sa vyskytnú podobné problémy ako teraz, som pripravený vytvoriť alternatívu, ktorá bude najlepšia pre tím," konštatoval Lašák.
Dvojica z Ruska
Na májových MS vo Švédsku, kde sa prvýkrát na svetovom šampionáte od vypuknutia dobyvačnej vojny Ruska na Ukrajine predstavili aj Slováci pôsobiaci v KHL, bola súčasťou výberu dvojica Patrik Rybár a Adam Húska.
Obaja v aktuálnej sezóne pôsobia v Rusku, Rybár v klube Shanghai Dragons (bývalý Kunlun Red Star, pozn. red.) hrajúci na predmestí Moskvy, Húska v Admirale Vladivostok.
Vedenie reprezentácie ich chcelo vidieť aj na Vianočnom Kaufland Cupe, okolnosti sa však zmenili.
Lašák na zraze uviedol, že Rybár nemal v zmluve, aby ho klub mohol uvoľniť na domáci turnaj, Húska áno. V oboch prípadoch však prišlo zamietavé stanovisko.
Obaja brankári majú v stále kvalitnej súťaži solídne čísla. Rybár odchytal v tejto sezóne za Shanghai 22 zápasov s priemernou úspešnosťou zákrokov 91 percent. Húska má na konte 25 stretnutí, v ktorých pochytal 90 percent striel.
KHL však v lete minulého roka oznámila svoj odchod spod jurisdikcie Ruskej hokejovej federácie (RHF) a teda nespadá ani pod IIHF, ktorej je RHF členom.
Stala sa de jure nezávislou organizáciou, ktorá konzultuje niektoré kroky s ministerstvom športu. V praxi to tiež znamená, že kluby KHL nie sú povinné uvoľniť hráčov pre potreby reprezentácie.
Podobne, ako sa to stalo v aktuálnom prípade a ako sa to môže stať aj pred olympiádou v Miláne, počas ktorej sa ruská súťaž nepreruší.
To je tiež dôvod, prečo majú niektorí slovenskí hokejisti v zmluvách zakomponovanú klauzulu o uvoľnení do reprezentácie.
„Ak Patrika Rybára zväz povolaná do reprezentácie na olympijské hry, Shanghai Dragons ho budú musieť uvoľniť," uviedol pre Sportnet zástupca ruského klubu.
Podobnú klauzulu má mať údajne v zmluve aj Húska a ďalší Slováci pôsobiaci v KHL.
Ako však poznamenal už viackrát hlavný tréner Vladimír Országh, „v Rusku nikdy neviete, čo sa môže stať".
Mladé talenty ešte majú čas
V posledných sezónach sa predovšetkým v zámorí odvíjajú aj nádejné kariéry mladých slovenských brankárov. Väčšina z nich pôsobí v juniorských súťažiach v Spojených štátoch a Kanade, alebo v NCAA.
V americkej univerzitnej súťaži má Slovensko až šesť zástupcov: Adama Gajana, Daniela Durisa, Mateja Marinova, Šimona Latkóczyho, Samuela Urbana, Jána Koreca a Šichatbudina Gadžieva.
Najväčší potenciál má Gajan, ktorého do NHL draftovalo Chicago v roku 2023 ako najvyššie postaveného brankára.
Dvadsaťjedenročný gólman pôsobí druhým rokom na University od Minnesota-Duluth, kde je jasnou jednotkou.
V doterajšom priebehu sezóny odchytal 18 zápasov. Priemerne inkasuje len 1,8 gólu na zápas a priemernú úspešnosť zákrokov má na hranici 92 percent.
Jeho nomináciu na decembrový turnaj v Banskej Bystrici tréner Lašák zvažoval, ale prevýšili záujmy Chicaga.
Gajan sa má koncom kalendárneho roka predstaviť na prestížnom Spenglerovom pohári vo Švajčiarsku ako súčasť výberu NCAA.
Z tohto dôvodu by bolo podľa Lašáka zbytočné, aby cestoval na Slovensko aj o niekoľko dní skôr.
„Keby nebola olympijská sezóna, tak by som tlačil na trénerov, aby sme dávali šancu mladým, ale situácia je teraz iná.
Okruh brankárov, ktorí majú šancu dostať sa na olympiádu, nie je veľký. Mladíci sa musia prebojovať do seniorského hokeja.
Na majstrovstvá sveta si môžete vziať brankára, ktorého chcete učiť a pripravovať, ale na olympiádu chcete zobrať tých najlepších. Jednoducho povedané, je to olympiáda," uviedol Lašák ešte počas Nemeckého pohára.
Hoci by rád mladým brankárom dal šancu, ich čas na veľké turnaje ešte len príde. V prvom rade musia dokázať okoliu a sami sebe, že budú na medzinárodnú konfrontáciu pripravení.
