Škaredé tetovanie, odfarbenie na blond a plač po Rusoch. Nagy spomína na Winnipeg

Bol utorok. V kalendári svietil dátum 5. január 1999. Na blond odfarbení tínedžeri v modrých dresoch s dvojkrížom dosiahli v kanadskom Winnipegu úspech, ktorým odštartovali zlatú éru slovenského hokeja.

Po víťazstve 5:4 nad Švédskom na MS juniorov si preberali historické bronzové medaily. V súboji s Tre Kronor, za ktorých nastúpili aj bratia Sedinovci, sa hetrikom zaskvel kapitán LADISLAV NAGY. Košický odchovanec nazbieral spomedzi Slovákov na turnaji najviac kanadských bodov. Jemu, aj mnohým ďalším, pootvoril úspech na šampionáte dvere do NHL.

Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie bronz z Winnipegu?

V prvom rade perfektná partia. Pamätám sa, že ja som bol v izbe s Peťom Smrekom. Zažili sme spolu veľa zábavy. Bývali sme v hoteli na najvyššom poschodí. Polovica mužstva si k nám chodila zahrať PlayStation.

• Základné informácie a program MS v hokeji do 20 rokov 2022 >>>

Mali sme v tíme viacero chlapcov, ktorí pôsobili v zámorských juniorských súťažiach. Či už to bol Miro Zálešák alebo nebohý Zoltán Bátovský, s ktorými som si zahral v prvej formácii.

Výborné výkony predvádzal vtedy len 16-ročný Marián Gáborík. Nastupoval s ochranným košíkom na prilbe a svoje miesto si jednoznačne zastal. Stretli sme sa výborná partia a zažili sme skvelý turnaj.

Aký najlepší zážitok ste si z turnaja odniesli?

Po postupe do semifinále z prvého miesta sme sa s chlapcami celé mužstvo dohodli, že si ideme prefarbiť vlasy. Už si presne nespomeniem, aká to bola farba. Niečo medzi svetlo žltou a bielou. Napokon sme boli všetci odfarbení inak (smiech).

Nespomeniem si, komu to napadlo ako prvému, ale všetci sme sa na tom v šatni zhodli. Napokon to dopadlo úsmevne. Ešte aj po skončení turnaja, keď som sa vrátil do klubu v Halifaxe, som hral nejaký čas s prefarbenými vlasmi.

K tímu ste sa pred šampionátom pripojili ako posledný. Tréner Ján Filc v dávnejšom rozhovore spomínal, že vás prišli na letisko prekvapiť aj s kapitánskym céčkom. Zaskočilo vás to vtedy?

Skôr ma prekvapuje, že si na niečo také spomenul (smiech). Bolo to od nich pekné privítanie. Ja som mal ešte jeden zápas v Halifaxe. Do dejiska šampionátu som teda pricestoval medzi poslednými. Bolo od nich milé, že pre mňa prišli na letisko.

Pozícia kapitána, s ktorou sa spája väčšia zodpovednosť, niekedy môže zväzovať ruky. To však nebol váš prípad. V šiestich zápasoch na šampionáte ste získali sedem bodov, najviac zo slovenského tímu. Vyhovovala vám rola lídra v šatni aj na ľade?

V prvom rade som chcel stmeliť kolektív. To bola moja hlavná úloha. Preto sme aj s Peťom Smrekom volali k nám po večeri chlapcov do izby, aby sme sa porozprávali, zahrali videohry a utužili partiu. Čo sa týka mojich výkonov na ľade, spočiatku sa mi na turnaji strelecky príliš nedarilo. V posledných zápasoch sa to však zlepšilo a tímu som pomohol aj gólmi.

Spomenuli ste aj Zoltána Bátovského, ktorý tragicky zahynul pri autonehode vo veku 22 rokov. Ako si na neho spomínate?