V roku 2019 stál s Miroslavom Šatanom bok po boku a blahoželal mu k pozícii prezidenta zväzu. Tento piatok sa ho pokúsi zosadiť z funkcie.
ĽUDOVÍT JURINYI vyrástol v Poprade na zabehnutého funkcionára, ktorý chce spraviť zmeny v slovenskom hokeji.
Kedy padlo rozhodnutie, že pôjdete kandidovať?
Dlhodobo vnímam atmosféru v našom hokeji. Posledné dva roky poznačené pandémiou Covidu boli veľmi náročné, ukázali nám veľa.
Nebolo to tak, že som sa jedného pekného dňa zobudil z postele a rozhodol kandidovať za prezidenta zväzu. Navštívil som množstvo klubov, rozprával sa s funkcionármi a dostal od nich mandát.
Postaviť sa proti Miroslavovi Šatanovi je z pohľadu širokej verejnosti veľmi náročná úloha. Šéfa SZĽH však nevolí ľud, ale hokejoví činovníci. Po tom, čo ste navštívili kluby a dostali mandát, ako dlho ste zvažovali, či do volieb pôjdete?
Trvalo to asi dva týždne. Nebolo to však tak, že by som behal po kluboch, aby som dostal od nich mandát. Kluby si skôr vybrali mňa, aby som ich zastupoval.
Súhlasím, z pohľadu laika pôsobí moja kandidatúra proti Mirovi Šatanovi ako biblický súboj Dávida s Goliášom. Volia však delegáti. Nespokojnosť v hokejovom hnutí je zrejmá. Na zväze nefunguje veľa vecí. V mnohých veciach to nie je poukázanie na samotného Šatana, ako prezident však je za chod zväzu a ľudí, ktorí na ňom robia, zodpovedný.
Šéf zvolenského hokeja Dušan Mráz povedal, že bude čo i len nedôstojné, ak by mal mať Šatan protikandidáta. Ako to vnímate?
(úsmev) Prekvapilo ma, že starý harcovník ako on zabudol na časy, keď ako prvý brojil proti zväzu a Slovanu. Za taký krátky čas dokázal prezliecť kabát...
Dušan Mráz sa v roku 1989 asi tešil, keď padol starý režim a prišla demokracia. Mohlo sa slobodne podnikať, zarábať, robiť šport, čo sa mu darí. O to viac by mal rešpektovať, že niekto iný chce prezentovať svoj názor a kandidovať vo voľbách.
Praktiky, aké prezentoval, nie sú v dnešnej spoločnosti vhodné. Skôr si tým poškodil. Ísť do volieb bez oponentúry nie je zdravé. Človek vtedy stráca zdravý úsudok a nemá nastavené zrkadlo.
Ste členom výkonného výboru, pravidelne ste sa stretávali na zasadnutiach so Šatanom i Mrázom. Aká panovala na výbore atmosféra?
Do výkonného výboru som sa dostal ako zvolený člen. Mal som svoju motiváciu, poslanie. Teraz do výboru už ani nekandidujem. Právo na to mám, ale nechcem. V minulosti sa neraz stalo, že dianie vo výbore hraničilo s únosnosťou. Neraz som sa proti nim ohradil, čím som sa dostal na stranu odporu.
Som však človek z praxe. Keď sa mi niečo nepáči a mám na to argumenty, hovorím. Nezametám veci pod koberec. A už vôbec nebudem dvíhať ruku pri hlasovaniach len preto, že Miro Šatan a ľudia okolo neho si to prajú. Rešpektujem však názor väčšiny. To je jeden z princípov demokracie.
Čo vám najviac prekáža na práci zväzu?