Čo stojí za rozhodnutiami hráčov ísť v aktuálnej dobe hrať hokej do ruskej KHL a prečo by sme nemali vidieť rozhodnutia s tým späté len čiernobielo?
Povolanie hokejistu je jedno z najrizikovejších. Keď sa ako dieťa rozhodnete stať napríklad lekárom, je viac ako pravdepodobné, že sa vám to podarí a v dospelosti budete liečiť ľudí. V hokeji to tak nie je.
Aby ste sa stali profesionálnym hokejistom, musíte sa vyhýbať zraneniam, mať talent, dobré fyzické a mentálne predpoklady, mať šťastie na ľudí a byť v správnom čase na správnom mieste.
Navyše, ak sa zrovna nevoláte Jaromír Jágr, kariéra netrvá do dôchodku, ale len zopár rokov za tridsiatku.
V roku 2003 sa v kanadskom Ontariu konal výskum, z ktorého vyplynulo, že len 1 zo 4000 chlapcov, ktorí začnú v tomto kanadskom štáte hrať hokej, sa dostane v dospelosti do NHL a zároveň dosiahne métu 400 odohraných duelov.
To sa považovalo za medzník finančného zabezpečenia sa, keďže v takom prípade mal hráč po kariére nárok na dôchodok z NHL.
Dnes sú tie pravidla pre dôchodok z NHL iné, ale ostatné čísla zhruba môžu byť relevantné aj dnes. Ešte raz slovom, jeden zo štyritisíc.
Už len šancu zarábať kdekoľvek na svete profesionálne hokejom je niekde na úrovni jedného, maximálne dvoch chlapcov zo sto.
Motiváciou sú najmä peniaze a úroveň hokeja
Dajte si ruku na srdce a predstavte si nasledovnú situáciu.
Odmalička vstávate na ranné tréningy a aj za pomoci rodiny, ktorá obetovala všetko pre to, aby ste uspeli, sa cez toto obrovské mládežnícke sito dostanete ďalej k mužom.
Stanete sa tým jedným zo sto. Začnete zarábať a dostanete sa pred stôl na ktorom sú dve kôpky peňazí. V jednej je 50-tisíc eur a v tej druhej je 500-tisíc. Zároveň viete, že takáto ponuka sa už nikdy nebude musieť opakovať.
Za rovnaký čas a rovnakú náplň práce, ktorú kôpku by ste si zobrali?