Tréner Július Šupler: O najdôležitejších góloch sa mi dodnes sníva

Rok a trištvrte po tom, čo priviedol trenčiansku Duklu k federálnemu titulu, prevzal tréner JÚLIUS ŠUPLER slovenskú reprezentáciu. Presnejšie - začal ju formovať.

Ako ste prijali zaradenie Slovenska do C-kategórie majstrovstiev sveta?

Všetci, ktorým ležal osud reprezentácie na srdci, sme cítili sklamanie i krivdu. Videl som, koľko neutíchajúcej energie vynaložilo vedenie zväzu, aby nás kompetentní posunuli vyššie.

Nevyšlo to, museli sme sa s tým zmieriť. Nič to však nemenilo na tom, že sme od prvého dňa s asistentom Dušanom Žiškom začali hľadať optimálne zloženie národného tímu.

Z premiéry na turnaji v polovici februára 1993 vo francúzskom Rouene sa vaši zverenci vrátili bez víťazstva. Čakali ste viac?

Spomínam si, že sme na štadión prišli na poslednú chvíľu. Pre zlé počasie sme namiesto v Prahe pristáli v Brne, zmeškali sme spoj do dejiska.

Na víťazstvo sme siahali v prvom zápase s domácim Francúzskom, remizovali sme 2:2, prvý gól slovenskej reprezentácie strelil Vlasto Plavucha. Béčku Ruska sme podľahli 2:5, Vikingom Švédska 3:5. Dôležitejšie než výsledky boli pre hráčov skúsenosti z medzinárodnej konfrontácie.

Domáca premiéra v Bratislave vyznela optimistickejšie. Prekvapilo vás presvedčivé víťazstvo 7:2 nad Talianskom, účastníkom A-kategórie MS?

Najmä potešilo, že sme divákom ponúkli pekný zážitok – po prvej tretine sme viedli 5:0! Rovnakého súpera sme zdolali aj v odvete v nemeckom Landshute.

Mužstvo posilnili legionári Oto Haščák, Robo Švehla, Ľubo Kolník. Pre mňa bolo najkrajšie zistenie, že reprezentácia sa stala pre hráčov vecou najvyššej cti. Nespomínam si, že by počas môjho pôsobenia pri národnom tíme niekto odmietol reprezentovať.

Prvú vážnu skúšku zvládli hokejisti Slovenska veľkolepo: v Sheffielde si vybojovali postup do olympijského Lillehammeru. Cítili ste sa favoriti?