Na základe dlhotrvajúcich nepresvedčivých výsledkov a najmä výkonov, ktoré sú ďaleko za očakávaniami a ďaleko za hranicami celého mužstva sme sa rozhodli, že na dnešnom zápase vyjadríme svoju nespokojnosť tichým protestom a v prvej tretine fandiť nebudeme.
Týmto krokom chceme dvihnúť varovný prst a hráčom dať najavo, že odmietame benevolentný prístup a uspokojovanie sa s 3. miestom. Tretie miesto znamená fakt, že prípadné semifinále začneme na ľade súpera a aj prípadný rozhodujúci zápas sa bude hrať na ľade súpera, na čo sme doplatili aj v minulej sezóne.
Avšak výkony, aké momentálne naše mužstvo (až na pár výnimiek) predvádza, môžu byť veľkým problémom už aj vo štvrťfinále. Navyše, na krk nám dýcha už aj Spišská a Bystrica, a tak sa veľmi ľahko môže stať, že z “pohodlného” tretieho miesta môže byť razom piate.
Blíži sa play off a každý bojuje o čo najlepšiu východiskovú pozíciu a my sme naposledy predviedli presvedčivý výkon a víťazstvo ešte na konci minulého roka proti Prešovu. Hoci víťazstvo 5:1 nad Michalovcami sa môže zdať presvedčivé, tento zápas sme však vyhrali iba vďaka skvelému Janusovi.
Od nového roka striedame prehry so šťastnými výhrami, dokonca máme na konte viac prehier ako výhier. Dá sa prehrať, ale so cťou. My prehry odpúšťame a odpustíme, ale chceme vidieť na ľade bojovnosť a odovzdanosť pre klub, ktorého dres hráči obliekajú.
Pre klub s obrovskou históriou a tradíciou. Áno, chýba nám center elitnej formácie, ale toto ide v plnom rozsahu na triko vedenia klubu a športového manažéra, že za tri mesiace od odchodu Campbella neboli schopní nájsť centra, ktorý by zaplnil voľne miesto v prvom útoku (o angažovaní 38-ročného hráča z druhej ligy radšej pomlčíme, lebo to by bolo na samostatný príspevok). Poslednou kvapkou trpezlivosti bola prehra a další trápny výkon na ľade posledného Prešova.
O celkovej nespokojnosti košických fanúšikov svedčí aj rapídny úbytok divákov na tribúnach, kedy na posledný domáci zápas prišlo len niečo cez 1800 ľudí. Takéto žalostného čísla si v histórii Steel arény snáď ani nepamätáme a každým ďalším zápasom sa tu hazarduje s trpezlivosťou toho mála fanúšikov, ktorí na ten hokej ešte nezanevreli. Bezduché a odovzdané výkony z ktorých bolia oči preto musia skončiť!
Áno, sme fanklub a mali by sme fandiť za každých okolností. To presne aj robíme a fandíme stále, aj keď sa nedarí, aj keď prehrávame, fandíme do poslednej minúty. Ale rovnako aj my máme právo vyjadriť svoju nespokojnosť! Čo nevidieť je tu play-off a ak to takto pôjde ďalej, čaká nás reálna hrozba vypadnutia už vo štvrťfinále, a teda skorý koniec a podčiarknutie ďalšej neúspešnej sezóny.
Preto na záver už len jediné - CHLAPCI BOJOVAŤ !!!