Majstrovstvá sveta do 20 rokov v Kanade, svetový šampionát v Lotyšsku, Hlinka Gretzky Cup či olympijská kvalifikácia na ZOH 2022 v Pekingu. V minulej sezóne toho stihol 17-ročný hokejový útočník JURAJ SLAFKOVSKÝ viac než dosť.
Aj preto mu reprezentační tréneri dali voľno pred blížiacimi sa reprezentačnými akciami. Košický rodák sa tak môže naplno sústrediť na klubové povinnosti v TPS Turku.
Po MS v Lotyšsku ste si za svoj hlavný cieľ stanovili aby ste pravidelne nastupovali v A-tíme TPS Turku. To sa vám podarilo. Od začiatku sezóny ste už odohrali v najvyššej fínskej súťaži 12 zápasov. Ste zatiaľ s vašimi výkonmi spokojný alebo ste od seba čakali viac?
Keďže som už odohral zopár zápasov na seniorskej úrovni v reprezentácii, nebolo to pre mňa niečo úplne nové. Dá sa povedať, že som sa vďaka tomu vedel rýchlejšie adaptovať na mužskej úrovni. V Turku však hráme pomerne náročný herný systém, ktorý od nás tréneri vyžadujú. Napriek tomu si na to rýchlo zvykám.
Čo od vás tréneri vyžadujú? Akú máte rolu v tíme?
Zvyknem nastupovať v druhej alebo tretej formácii, podľa toho, ako tréneri namiešajú zostavu. Veľa tiež závisí od výsledkov alebo priebežného stavu v danom zápase. Keďže som skôr ofenzívny typ útočníka, tréneri ma posielajú do hry za vyrovnaného stavu, alebo keď prehrávame.
Naopak, keď sa tím sústredí na bránenie, trávi moja päťka na ľade menej času. Celkovo je tím ladený viac defenzívne a z toho vyplývajú naše úlohy, ktoré striktne dodržiavame.
Cítite, že vám tréneri aj napriek mladému veku dôverujú?
Každý hráč, ktorý sa dostane do vyššej formácie a hráva aj presilové hry, cíti určitým spôsobom, že mu tréneri veria. Ja som za to veľmi vďačný a je len na mne, aby som ich dôveru dokázal splatiť výkonmi na ľade.
V uplynulých dvoch sezónach ste hrávali v Turku v tímoch do 18 a do 20 rokov. V čom vidíte najväčší rozdiel v porovnaní s mládežníckymi súťažami?
Hokej je omnoho fyzickejší a rýchlejší než v medzi juniormi. Je to citeľný rozdiel, hoci vo Fínsku sa už od nižších vekových kategórií kladie veľký dôraz na systém. Ak by som nemal skúsenosti, ktoré som nabral v seniorskej reprezentácii Slovenska, bolo by to ešte zložitejšie.
V úvode sezóny ste sa v zápase proti Lukko Rauma pobili s Kanaďanom Mattom Abtom. V rozhovore po zápase ste to okomentovali slovami: Chcel sa biť, tak som mu ukázal, kde je Slovensko. Ako si na tú situáciu spomínate?