Haiťania si pochvaľujú Košice i krásu dievčat. Povedať vedia Dajkujem

KOŠICE. Na prebiehajúcich majstrovstvách sveta v hokejbale v Košiciach štartuje celkovo 20 kolektívov (15 mužských, 5 ženských) z 15 krajín sveta.

Keďže tento šport má úzky súvis s hokejom, neprekvapuje, že absolútnu hokejbalovú špičku tvoria tzv. hokejovo vyspelé krajiny – Kanada, Česko, Slovensko, USA, Fínsko.

Loptičku medzi mantinelmi však v týchto dňoch naháňajú v Steel Aréne aj reprezentanti pre našinca exotických krajín.

Ide o výbery Haiti, Libanonu, Kajmanských ostrovov, Hongkongu, či Bermúd.

Náklady si tímy hradia samy

„Áčko, rozdelené na skupiny A1 a A2, tvorí desať najlepšie umiestnených tímov z predošlých majstrovstiev sveta. Ostatné sú zaradené za nich, do skupiny Q. Maximálny počet účastníkov na šampionáte je 20. Ak by sa ich prihlásilo viac, hrala by sa predkvalifikácia. Celkovo sa na turnaji odohrá 76 zápasov, čo je o 12 viac než na šampionáte v hokeji,“ povedal nám k formátu turnaja Július Száraz, generálny sekretár Slovenskej hokejbalovej únie a člen organizačného výboru MS.

K hernej úrovni účastníkov, ktorých účasť na MS mnohých prekvapí, poznamenal: „Niektoré milo prekvapili, iné trocha zostarli. Keďže sme amatérsky šport, všetko si platíme sami. Najmä mužstvá zo vzdialenejších krajín sú viac viazané na finančné možnosti. Preto na MS nemusia štartovať vždy najlepší hokejbalisti z danej krajiny. Sú to najlepší z tých, čo si to dokážu zaplatiť,“ prezradil Száraz.

Dodal, že organizátor MS hradí náklady súvisiace s organizáciou turnaja.

Všetky ostatné výdavky, to znamená dopravu, ubytovanie a stravu si každý tím platí sám.

Voľnejšie pravidlá, väzba ale musí byť

Pohľad na súpisky tímov je pestrý, v tímoch figuruje rôzny mix hráčov.

Slovákov nájdeme napríklad aj vo výberoch Švajčiarska či Veľkej Británie.

Umožňujú to voľnejšie pravidlá.

„Tieto veci určuje Medzinárodná hokejbalová federácia ISBHF. Platí, že aj keď hráči majú iný pas, väzba na danú krajinu musí byť. Keď sa pozriete napríklad na Haiťanov, vidíte, že to nie sú Kanaďania ani náhodou, aj keď možno polovica z nich má kanadský pas. To isté platí o Arméncoch i ďalších. Minimálne dve generácie dozadu, to znamená rodičia alebo starí rodičia, musia mať občianstvo krajiny, ktorú reprezentujú. Zároveň platí pravidlo ako v iných športoch, že hráči nemôžu reprezentovať dve krajiny,“ pokračoval Julius Száraz v líčení zaujímavostí zo sveta hokejbalu.

Hokejbalové ligy sa s rôznymi formátmi hrávajú v Kanade, USA, Česku, na Slovensku, vo Švajčiarsku.

Ďalšie krajiny to riešia zväčša turnajovým spôsobom.

„U nás to tak funguje pri mládeži do 16 rokov. Kvôli ekonomike a nákladom sa viacero tímov stretne na jednom mieste a odohrá väčší počet skrátených zápasov,“ doplnil Száraz.

Zisťujú, ako sa hrá na najvyššej úrovni

Renkingovo najvyššie postaveným celkom z exotických destinácií je na tohtoročnom šampionáte výber krajiny, ktorá je vo svete známa skôr mimošportovými charakteristikami.

Takmer jedenásťmiliónové Haiti, ležiace v Karibskej oblasti, patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.

V roku 2010 ho postihlo ničivé zemetrasenie s katastrofálnou bilanciou, vyžiadalo si vyše 200-tisíc obetí.

Súčasný príbeh haitských hokejbalistov je neporovnateľne veselší.

Napriek tomu, že v základnej A2 skupine nezískali ani jeden bod a dosiahli nelichotivé skóre 4:30.

„Skvelý turnaj. Super organizácia, super tímy, podávajúce stopercentné výkony,“ nešetril po stretnutí so Švajčiarskom superlatívmi kapitán haitského tímu Ainslie Bien-Aimé.

Cieľ svojho tímu na šampionáte v Košiciach definoval nasledovne: „Naučiť sa hrať lepšie. Pocítiť bolesť a to, aké je to ťažké. Snažíme sa zlepšovať zo zápasu na zápas.“

Slová svojho zverenca zdupľoval tréner Haiti Robert Haddock.

„Užívame si to tu. Pre môj tím je to dobrá skúsenosť, aby sa niečo naučil. Posledné dva turnaje sme hrali obstojne v nižšej kategórii, teraz sme konečne postúpili do A kategórie. Hráči môžu konečne pochopiť a vidieť, čo to znamená hrať na najvyššej úrovni.“

Na futbal to nemá, dostupnejší než hokej

S oboma sympatickými chlapíkmi sme sa dotkli témy hokejbalu v ich krajine.

„Nie je to tradičný šport na Haiti. Sme prvý národný hokejbalový tím. Väčšina našich hráčov je z Kanady, USA, ale snažíme sa tomu dať typický haitský lesk,“ poznamenal Bien-Aimé.

Haddock, ktorý netají, že cieľom jeho tímu je udržanie sa v elitnej kategórii, dodal: „Hokejbal nie je v Haiti tak populárny, ako by sme si priali. Ale zlepšuje sa to. Otvárajú sa nové zariadenia, čoraz viac detí hrá hokejbal na uliciach. Je to pre nich inšpirácia, hoci futbal to neprekoná.“

Hokejbal je podľa neho pre ľudí dostupnejší než hokej, keďže nie je tak finančne náročný.

Nie, nie je to fór.

Aj v krajine s priemernou ročnou teplotou okolo 34 °C sa hráva ľadový hokej!

Trénera Haiti zaujali naše hrady i múzeá

Neobišli sme ani tému dejiska šampionátu.

Zisťovali sme, ako sa výprave z amerického kontinentu páči v metropole východného Slovenska.

„To, čo som doteraz videl, som si aj užil. Snáď nám vyjde čas na prehliadku mesta, keďže mám rád dejiny. Dopočul som sa, že je tu čo obdivovať z histórie. Máte tu jedinečné hrady, múzeá,“ prekvapil nás svojím prehľadom haitský tréner Robert Haddock.

Pohodový Ainslie Bien-Aimé to zobral z iného súdka.

Úsmev na jeho tvári ešte viac gradoval.

„Košice sú veľmi pekné mesto. Ľudia sa stále smejú, je tu pekne a užívame si to,“ pochvaľoval si.

Stihol už pochytiť aj jedno slovenské slovo, i keď v jeho prípade znie trocha krkolomne.

„Dajkujem,“ je foneticky prepis jeho ďakujem.

A ako vníma krásu tunajších dievčat?

„Sú veľmi pekné. Niekedy, keď vám je pod psa, sa na nich pozriete a hneď je vám lepšie,“ rozžiarili sa oči kapitána haitského hokejbalového výberu.