Od zimomriavok až po slzy. Kuře s Teom si zatancovali posledný reprezentačný tanec

KOŠICE. Sú takmer ako hádzanárski bratia. Bývali neďaleko seba na rovnakom košickom sídlisku, od malička dreli parkety v staručkej hádzanárskej hale, v mladom veku odišli do zahraničia a úspešne hrávali v tých najlepších európskych ligách.

Boli pri najväčších úspechoch slovenskej reprezentácie vrátane 10. miesta na MS v roku 2009 a dokonca aj na zrazoch slovenskej hádzanárskej reprezentácie strávili stovky hodín v spoločných hotelových izbách.

Ľavá spojka, 35-ročný Tomáš Urban zvaný Kuře a 37-ročný brankár Teo Paul sa v lete tohto roka po dlhých rokoch definitívne vrátili na Slovensko.

V súčasnosti hrávajú slovenskú extraligu za HK Košice a v Steel Aréne vzdialenej len niekoľko desiatok metrov od ich detského bydliska, sa v kvalifikačnom zápase o európsky šampionát 2026 medzi Slovenskom a Čiernou Horou spoločne lúčili s bohatou reprezentačnou kariérou.

Večeru plnému emócií a krásnych momentov napokon chýbalo len jediné, víťazstvo.

Výsledok rozlúčky si predstavovali inak

„Dôležitý kvalifikačný zápas sme si určite predstavovali inak. Chceli sme získať dva body, ale nezvládli sme to v obrane a zahodenými šancami. Aj ja sám som zahodil tri šance, hoci to patrí k tomu.

Bolo to skvelé, lomcovali s nami emócie. Posledných desať týždňov som nehral hádzanú a sa snažil dať zdravotne dokopy.

Do poslednej sekundy som veril, že chlapcom čo najviac pomôžem. Dnes to nevyšlo, ale aj o tom je šport,“ rozhovoril sa 134-násobný reprezentant Tomáš Urban, ktorý chcel určite počet reprezentačných gólov zaokrúhliť na 360, ale možno aj dlhá pauza od hádzanej podľa neho priniesla aj dva nepremenené sedem metrové hody:

„Ale na druhej strane som vďačný všetkým, ktorí prišli do haly a vzdali nám vďaku za naše kariéry.“

VIDEO: Tomáš Urban po zápase s Čiernou Horou

Od zimomriavok po slzy

Teo Paul ani nevedel, či chce hodnotiť samotný zápas: „Nedodržiavali sme to, čo sme si povedali, nebránili ich spojky a musíme uznať, že dnes bola Čierna Hora lepšia a my sme ťahali za kratší koniec.

Mrzí ma to, lebo tá rozlúčka mohla byť ešte o to krajšia. Ale budem chlapcom stále držať palce,“ nadviazal na svojho parťáka Teo Paul, ktorý sa do bránky Slovenska postavil v 114 zápasoch.

Reprezentačná rozlúčka s odchovancami košickej hádzanej prilákala do Steel Arény tri tisíc divákov, ktorí u oboch lúčiacich sa hráčov od začiatku vyvolávali vlnu emócií.

„Boli to nielen zimomriavky, ale aj slzy. Keď sme sa rozcvičovali a videl v hľadisku všetkých svojich blízkych, rodinu, kamarátov, ktorí vyrobili tie úžasné transparenty, z ktorých som dostal aj záchvat smiechu. Lomcovali mnou všetky možné emócie.

Určite nie každému športovcovi sa podarí niečo tak skvelé, že sa môže s reprezentáciou rozlúčiť vo svojom rodnom meste, pred svojimi blízkymi, deťmi,“ priznal Paul.

VIDEO: Teodor Paul po zápase s Čiernou Horou

Transparenty ich pobavili

Veľké vtipné transparenty jemu aj Tomášovi Urbanovi pripravili ich hádzanárski košickí kamaráti. Tomáš Urban s telom kuraťa a prezývkou Kuře, ktorá mu prischla ešte v začiatkoch kariéry pri jednej hádzanárskej ceste autobusom a pozeraní legendárneho českého filmu Byl jednou jeden polda.

„Pozerali sme ho všade a smiali sa na ňom a pri jednej ceste autobusom sme si dávali prezývky podľa postáv. Tá moja sa tak ujala, že ma ňou dokonca oslovovali aj spoluhráči v zahraničí,“ spomínal pred pár rokmi v jednom z rozhovorov Tomáš Urban.

Na transparente Tea Paula s telom supermana bolo záhadné spojenie písmen „Chtššš“. 

„Ešte v doraste na mňa takýmto zvukom chrčali spoluhráči po každom úspešnom zákroku,“ vysvetľoval pôvod zvláštneho slova Teo Paul.

Urban nevedel prehltnúť sliny

Najviac emotívne chvíle prišli po skončení zápasu. Pri prechádzke špalierom, ktorý im vytvorili spoluhráči, pri preberaní pamätných dresov a veľkých portrétov od vedenia slovenskej hádzanej a pri niekoľkominútovom spomienkové videu zo skvelými momentmi skvelej reprezentačnej kariéry, ktoré bežalo na kocke.

„Nevedel som sliny prehltnúť. Ja som strašne vďačný za každú jednu sekundu, ktorú som na ihrisku v reprezentácii odohral. Tá ma dostala do sveta. Sú to úžasné spomienky. Ale sú tu úžasní chlapci, ktorí preberajú to žezlo na ihrisku.

Ja som rád, že sme im mohli odovzdať aspoň niečo z našich skúseností a že si z nich niečo vezmú a budú to ťahať ďalej.,“ priznal Tomáš Urban.

Paul nemal chuť skončiť

Nadviazal naňho aj Teo Paul: „Po tom všetkom, čo sa udialo, ešte nemám chuť skončiť. Tak ako som bol naplno rozhodnutý, tak si teraz uvedomujem, ako mi to všetko bude chýbať. Všetky tie roky, ktoré sme zažili, spoluhráči, zápasy po rôznych halách v Európe, víťazstvá. Naozaj mi to bude veľmi chýbať.“

To, že spoluhráčom pri rozlúčke nedopriali aj víťazstvo, mrzelo aj Jakuba Prokopa, s 8 gólmi najlepšieho strelca Slovákov. Obaja si podľa neho takúto rozlúčku zaslúžili:

„Boli to s nimi neuveriteľné momenty. Spomenul som si na všetky tie chvíle s obidvoma. Keď som ako sedemnásťročný išiel na prvý zraz reprezentácie a bral Tea Paula autom, na Kuřeho, keď mal pred každou poradou pred zápasom husiu kožu.

Sú to hráči, ktorí tu budú nesmierne chýbať. Možno nikto iní, s kým som sa v reprezentácii stretol, si viac nezaslúžil takúto rozlúčku ako oni dvaja.“

Tabuľka: 2. kvalifikačná skupina na ME 2026