Delí sa o prvé miesto v počte víťazných turnajov na profesionálnom golfovom okruhu PGA. Viac grandslamových turnajov ako on vyhral iba Jack Nicklaus.
Na odmenách za turnaje zarobil vyše 120 miliónov dolárov, spolu s príjmami od sponzorov už dávno prekročil miliardu.
Hoci v roku 2025 nenastúpil na žiadnom turnaji, od 30. decembra čerstvý päťdesiatnik Tiger Woods sa lúčiť ešte nechystá.
Dosiahnutím veku päťdesiat rokov získava Tiger Woods nárok na účasť na veteránskom okruhu.
Môže sa zdať absurdné, aby jeden z najlepších golfistov histórie (ak nie vôbec najlepší) hrával proti „golfovým dedkom“, ale podľa viacerých odborníkov by po vyše ročnej súťažnej prestávke boli tieto turnaje vhodnejšou pôdou na návrat ako súboje proti špičke, ktoré by mu mohli priniesť viac frustrácie ako radosti.
Naposledy si Woods súťažne zahral vlani pred Vianocami. Stalo sa tak na turnaji PNC Championship, kde hrávajú víťazi golfových turnajov PGA a veteránskeho okruhu po boku svojich rodinných príslušníkov, zvyčajne synov.
Woods so svojím synom Charliem skončil na druhom mieste, keď v play-off podľahli nemeckému golfistovi Bernhardovi Langerovi a jeho synovi Jasonovi.
Woods si potom v marci natrhol achilovku a v októbri podstúpil už siedmu operáciu chrbta, tentoraz výmenu bedrovej platničky.
Začiatkom decembra priznal, že zotavovanie postupuje pomaly. Zatiaľ dokáže trénovať len krátku hru a posilňovať. Na dlhšie údery, kde dochádza k výraznejšej rotácii, si ešte musí počkať.
Od autonehody v roku 2021 odohral len jedenásť turnajov a jeho posledné turnajové víťazstvo, ktorým vyrovnal rekord 82 turnajových triumfov, sa datuje do októbra 2019.
Zázračné dieťa
Eldrick Tont Woods, ako znie jeho občianske meno (prezývku Tiger „zdedil“ po vietnamskom vojakovi, ktorý bol priateľom jeho otca), sa verejnosti prvýkrát predstavil ako dvojročný v televíznej šou, kde zahral loptičku popri ohromenom hercovi Bobovi Hopeovi.
VIDEO: Dvojročný Tiger Woods
Ešte v tom istom roku vyhral svoj prvý golfový turnaj – v kategórii do desať rokov.
Základy golfu mu otec, kedysi príslušník elitných jednotiek amerických ozbrojených síl a neskôr absolvent sociológie a inštruktor psychologických operácií, začal vštepovať tak, že vtedy ešte nemluvňaťu kreslil, ako správne položiť ruku na palicu.
Earl Woods bol presvedčený, že jeho syn je predurčený na slávu. Trojročného ho začal cvičiť v tom, ako sa vyrovnať s otázkami zvedavých reportérov.
Na rozdiel od mnohých zblúdených zázračných detí Tiger Woods svoj talent skutočne zúročil. Pätnásťročný sa stal najmladším amatérskym juniorským majstrom USA. Tento úspech zopakoval ešte dvakrát a dodnes je jediný trojnásobný víťaz tohto podujatia.
Prechod medzi dospelých zvládol bravúrne – hneď v roku 1994 vyhral americký amatérsky šampionát aj medzi dospelými. Tak ako medzi juniormi, aj tu vyhral trikrát po sebe.
Golfovým odborníkom začínalo byť jasné, že ak sa nič nepredvídané nestane, čoskoro prestúpi medzi profesionálov a začne vyhrávať aj tam.
Na najslávnejšom golfovom turnaji sveta Masters v Auguste v štáte Georgia debutoval devätnásťročný. Vtedy mal ešte status amatéra a 41. miesto bolo pre nováčika celkom slušným výsledkom.
V nasledujúcej sezóne už prestúpil medzi profesionálov, podpísal multimiliónové sponzorské zmluvy a hneď piaty profesionálny štart na okruhu PGA premenil na víťazstvo.
Časopis Sports Illustrated ho trochu prekvapujúco vyhlásil za športovca roka, hoci v roku 1996 sa konali aj olympijské hry s množstvom hviezdnych výkonov.
O tom, že Tiger Woods bol nielen športovým fenoménom, ale okamžite sa stal aj reklamným artiklom, svedčí, že na odmenách z turnajov zarobil necelých 900-tisíc dolárov, kým príjmy od sponzorov presiahli dvanásť miliónov.
Za prvých desať rokov kariéry mu sponzorské zmluvy vyniesli 481,75 milióna dolárov. Príjmovú hranicu jednej miliardy dolárov podľa časopisu Forbes prekročil v septembri 2009.
Woodsovo prvé víťazstvo na golfovom „grandslame“, práve na Masters 1997, kde rok predtým debutoval, bolo predzvesťou dominancie, ktorá prišla najmä na prelome storočí.
Nielenže ako dvadsaťročný mladík turnaj vyhral, ale zahral dovtedy najnižší počet úderov (270) a vyhral s priepastným náskokom dvanástich úderov.
O dva mesiace neskôr sa prvýkrát dostal na najvyššiu priečku svetového rebríčka. Podarilo sa mu to už po 42 týždňoch na okruhu.
Potom prišla slabšia druhá polovica sezóny, a keď v roku 1998 vyhral iba jeden turnaj, začali sa ozývať kuvičie hlasy, či všetok ten krik okolo nováčika nebol predčasný a prehnaný.
Zlatá éra
Woods na kritiku zareagoval najlepším možným spôsobom. Spolu s trénerom Butchom Harmonom zapracoval na technike úderov a výsledky sa čoskoro dostavili. V roku 1999 vyhral osem turnajov, čo sa v jednom kalendárnom roku naposledy podarilo Johnnymu Millerovi v roku 1974.
Vyhral aj svoj druhý grandslam (PGA Championship) a 15. augusta sa už po siedmykrát dostal na prvé miesto svetového rebríčka. Tentoraz tam však na dlhých 264 týždňov nikoho iného nepustil (tento svoj rekord ešte vylepšil na 281 týždňov od júna 2005 do konca októbra 2010).
A to ešte nikto netušil, čo má nachystané na nasledujúcu sezónu. Na štyri turnajové víťazstvá v rade v predchádzajúcom roku nadviazal ďalšími dvomi a vyrovnal druhú najdlhšiu víťaznú sériu Bena Hogana (jedenásť neprerušených triumfov Byrona Nelsona v roku 1945 sa zdá byť neprekonateľných).
Ešte pozoruhodnejšie boli tri grandslamové víťazstvá po sebe (US Open, British Open, PGA Championship).
Medzi nimi vynikal výkon na US Open, kde vyhral o pätnásť úderov, čo sa dovtedy ani odvtedy nikomu nepodarilo. Hetrik grandslamových titulov potom vyšperkoval aj prvenstvom na Masters v roku 2001.
Dosiahol takzvaný Tiger Slam, keď bol úradujúcim šampiónom na všetkých štyroch najväčších profesionálnych golfových turnajoch, hoci ich nevyhral v jednom kalendárnom roku (čo sa v profesionálnej ére nikomu nepodarilo a predtým len Bobbymu Jonesovi v roku 1930).
VIDEO: Zostrih najlepších momentov Tigera Woodsa
Pri tomto tempe víťazstiev sa zdalo, že Nicklausov rekord osemnástich grandslamov bude čoskoro v ohrození. Tiger Woods bol takpovediac v tretine cesty, keď mal ešte len 24 rokov a tri mesiace.
Pri dlhovekosti golfistov (Nicklaus vyhral svoj posledný grandslam ako 46-ročný) mal na prekonanie rekordu zdanlivo dosť času. Lenže Woodsov dobre naolejovaný „golfostroj“ sa začal postupne zadrhávať, aspoň na tých najväčších turnajoch.
V rokoch 2001 až 2003 vyhral vždy po piatich turnajoch, ale v roku 2003 žiadny grandslamový a nasledujúci rok ho postihli takmer úplné suchoty. Za celý rok vyhral jediný turnaj, čo sa mu naposledy stalo v roku 1998.
Ani tentoraz však Woodsov pokles formy nebol trvalý. Opäť zapracoval na technike úderov a v rokoch 2005 až 2008 mu to vynieslo odmenu v podobe ďalších šiestich grandslamových víťazstiev. Spolu ich už mal už štrnásť a túto métu dosiahol o viac než tri a pol roka skôr ako Nicklaus.
Práve uprostred tohto víťazného obdobia sa však musel vyrovnať aj s veľkou stratou v súkromí. V máji 2006 zomrel na rakovinu prostaty jeho otec Earl. Tiger to ťažko znášal. Tvrdil, že otec bol aj jeho najlepším priateľom a vďačí mu za všetko, čo dokázal.
Po smrti otca si dal deväťtýždňovú prestávku. Jeho prvé výkony po nej boli nepresvedčivé, ale na júlovom British Open už dokázal vyhrať a po poslednom údere ho premohli emócie: „Keď som zahral poslednú jamku, uvedomil som si, že otec to už nikdy neuvidí. Nemohol som neplakať.“
VIDEO: Tiger Woods a jeho výhra na British Open 2006
Trpký pád, zranenia aj nečakaný triumf
Ešte trpkejšie chvíle v súkromí zažil Tiger Woods koncom roku 2009. Americký bulvár v novembri písal o jeho údajnom mimomanželskom vzťahu s manažérkou istého newyorského nočného klubu (od roku 2004 bol ženatý so švédskou modelkou Elin Nordgrenovou).
Aby toho nebolo málo, skoro ráno 27. novembra mal Tiger Woods autonehodu, počas ktorej dokázal v krátkom slede nabúrať do hydrantu, stromu aj živého plotu blízko svojho domu. Woods sa istý čas odmietal k incidentu vyjadriť s odvolaním na súkromie seba a svojej rodiny.
Až dva týždne po nehode sa priznal k viacnásobnej nevere. Manželke a deťom sa za svoje správanie ospravedlnil a požiadal ich o odpustenie.
Zároveň oznámil prerušenie kariéry, kým si dá súkromný život do poriadku. Niekoľko sponzorov s ním okamžite zrušilo zmluvy a ani manželstvo sa mu nepodarilo zachrániť.
Na golfovú scénu sa vrátil v apríli 2010 na Masters, turnaji, ktorý už predtým štyrikrát vyhral. Štvrté miesto nebolo žiadnou tragédiou, ale zvyšok sezóny mu priveľa radosti nepriniesol.
Vôbec prvýkrát od začiatku profesionálnej kariéry nevyhral ani jeden turnaj. To isté sa mu prihodilo aj v nasledujúcom roku.
Zdalo sa, že éra Tigera Woodsa sa už vskutku skončila, lenže v rokoch 2012 a 2013 vyhral dokopy osem turnajov a opäť bol na vzostupe. Pribrzdila ho však séria zranení, predovšetkým chrbta, dokonca musel vynechať celú sezónu 2016.
Viac ako päť rokov nevyhral žiadny turnaj. Azda už ani sám neveril, že by ešte mohol rozšíriť zbierku grandslamových triumfov. A predsa sa mu to v apríli 2019 po takmer jedenásťročnej prestávke podarilo. A ako inak, opäť na Masters, o jeden úder pred trojicou prenasledovateľov.
V tom istom roku vyhral ešte jeden turnaj, nateraz posledný, ale potom prišli ďalšie pohromy.
Vo februári 2021 mal ďalšiu autonehodu, po ktorej potreboval operáciu pravej nohy, dokázal sa ešte vrátiť, ale z viacerých turnajov musel predčasne odstúpiť.
Medzičasom podstúpil ďalšie dve operácie chrbta a natrhol si achilovku. Či sa mu podarí ďalší úspešný comeback, je v tejto chvíli otázne.
Phil Mickelson však dokázal vyhrať grandslamový turnaj aj po päťdesiatke, takže pre uzdraveného Tigera Woodsa by to nemusela byť nedosiahnuteľná méta.
