Máte na starosti prácu s médiami v rámci tímu Bora-Hansgrohe. Ako ste sa k nej dostali?
„V minulosti som pracoval v tíme Tinkoff, kde som mal na starosti sponzorov. To bolo ešte predtým, ako Peter Sagan prišiel do tímu. Keď prišiel, začali sme viac spolupracovať, ale stále som mal na starosti v rámci tímu aj sponzorov.
Keď Peter prestupoval do Bory, oslovil mňa, ako aj ďalších blízkych ľudí, či by sme tiež nemali záujem ísť s ním. Súhlasili sme. Teraz sa v rámci Bory špeciálne starám o Petra a zabezpečujem aj stretnutia s médiami.“
Spomínate si na prvé stretnutie s Petrom Saganom?
„Iste. Bolo to v roku 2014 počas tréningového kempu. Vtedy mal celý tím Tinkoff vystúpiť na Kilimandžáro. Spomínam si, že som Peťa videl asi dve minúty, ako sme začali kráčať, a potom bol preč. Bol rýchlejší a pre mňa to bolo náročné. Na konci kempu pri spoločnej večeri sme spolu prvý raz aj hovorili. Vtedy mal 24 rokov.“
Bol už vtedy takou veľkou hviezdou?
„Bol, ale možno nie takou veľkou, akou je dnes. Viete, vtedy mal trochu iné vystupovanie. Dnes je skúsenejší, serióznejší a práca s ním je menej zložitá. Dnes je už v takej pozícii, že aj keby nevyhral žiadne preteky, bude najväčšou osobnosťou v cyklistike. Je to výnimočný pretekár a veľmi dobrý ambasádor pre cyklistiku.“
Aký je váš vzťah so Saganom?
„Priateľský. Ja, Peťo, jeho manažér Giovanni Lombardi a masér Maroš Hlad trávime spolu veľa času. Peťo sa správa veľmi profesionálne. Dokonca by som povedal, že mimo súťaží to platí ešte viac, ako keď jazdí na bicykli.“
Lenže pôsobí bezstarostne. Nie je taký?
„Nie je to celkom tak.