Gajanová v cieli hľadala slovenskú vlajku. Nenechala som sa splašiť na prvých metroch, tvrdí

BRATISLAVA. Gabriela Gajanová vo finále behu na 800 m na majstrovstvách Európy v atletike všetkých šokovala.

• Program a výsledky ME v atletike 2024

Dvadsaťštyriročná slovenská atlétka mala fantastický záver a dokonca atakovala topfavoritku Keely Hodgkinsonovú. 

Napokon z toho bola fantastická strieborná medaila. 

Zabehla svoj najlepší výkon sezóny 1:58,79 a iba o jednu stotinu zaostala za svojim osobným maximom z minulého roka. 

V cieli neskrývala úsmev na tvári. 

„Nechápala som vtedy, čo sa stalo. Bola som nesmierne nadšená a nevedela som, čo mám robiť. Dlho som nemala medailu na vrcholovom podujatí. 

Naposledy v mládežníckej kategórii. Zháňala som vlajku a pózovala fotografom,“ prezradila na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po prílete úspešnej atlétky na Slovensko. 

Keď jej na slávnostnom ceremoniáli odovzdali medailu, obklopila ju najbližšia rodina. Spoločne sa radovali a fotili sa. 

„Bolo to naozaj krásne, krásne emócie.“ Na cennom kove ma vyryté meno a čas, ktorý na šampionáte zabehla. „Je naozaj krásna,“ povedala s radosťou v očiach. 

VIDEO: Finálový beh Gabriely Gajanovej

Taktický výkon

Počas semifinále však mala atlétka žalúdočné problémy a necítila sa v poriadku. Bola vyčerpaná, ale dokázala sa dať dokopy na finálový beh. 

„Veľmi mi pomohlo, že finále sa bežalo večer a mala som viac času na regeneráciu. K behom som pristupovala postupne a brala som ich individuálne, ako keby šlo o jednodňový míting. Chcela som ísť krok po kroku a najprv prejsť rozbehmi.“

S trénerom si určili taktiku na finále.  

„Chceli sme zabojovať o medailu. Robila som pre to všetko. Tréner mi veľmi dobre pomohol ma nastaviť fyzicky i psychicky. Som veľmi rada, že tam bol so mnou a spolu sme to dokázali. 

Dobre som sa nastavila. Počas behu som sa snažila ostať prítomná a reagovať na každú zmenu.“

VIDEO: Gabriela Gajanová po návrate na Slovensko

Otvoril sa jej priestor

Gajanová odštartovala pomalšie. Dlho sa držala na šiestom mieste. 

„Nechcela som sa splašiť na prvých metroch, pretože bolo dôležité pošetriť si sily. Na osemstovke je cítiť, ak sa tempo zmení. Bolo dôležité bežať plynulo, nerobiť žiadne sekané pohyby a postupne sa prepracovať na vedúce pozície. 

Po šesťsto metroch mi tréner kázal byť v čele, aby som na poslednej rovinke dokázala bojovať o medailové priečky. Naozaj sa mi otvoril úžasný priestor a ťahala som až do konca,“ vysvetlila. 

Zatlačila sa na ňu však poľská kolegyňa. V minulosti mala problém s tým, že súperky nechala dostať pred seba. 

„Vtedy som zareagovala a povedala som si, že ju nepustím pred seba. Po štyristo, päťsto metroch sa dievčatá začínajú tlačiť a každá sa snaží nájsť najlepšiu východiskovú pozíciu. 

Moja pozícia bola skvelá. Bola som pri mantineli a nebežala som žiadne metre navyše. Na poslednej rovinke sa mi to krásne otvorilo.“

Víťazka nebola fit

V závere Slovenka zrýchlila a doťahovala sa na líderku Hodgkinsonovú. 

„Mala som pocit, že by som ju ešte dala. Veľmi ma to prekvapilo. Posledných dvadsať metrov do cieľa som ju začala sťahovať, ale už to bolo neskoro. Vieme však, že počas finálového behu nebola v ideálnej kondícii. 

Necítila sa úplne dobre a rozhodovala sa, či vôbec pobeží alebo nie. Nesmierne ma povzbudilo, že som sa jej dokázala priblížiť. 

Vyzerala utrápená, nesedelo mi to na ňu. Klobúk dole, že v takomto stave dokázala bežať takýto čas. Vieme však, že od nás ostatných je odskočená. Jej osobný rekord je o tri sekundy rýchlejší ako môj,“ opísala situáciu. 

Tímová spolupráca

Strieborná medaila Gajanovú namotivovala aj na ďalší vrchol sezóny – olympijské hry v Paríži. 

„Do Paríža si beriem veľkú dávku pozitívnych emócií, odvahy a sebavedomia. Nasledujúce dni sa budem snažiť zregenerovať. Program bol náročný. Mala som tri náročné behy počas troch dní. Veľmi ma potešilo, že to zvládnem. 

Za majstrovstvami Európy potom spravíme hrubú čiaru a budem sa sústrediť na ďalší, dôležitejší vrchol sezóny.“

Slovenka trénuje posledné tri roky v zahraničnej skupine švajčiarskeho trénera Louisa Heyera. 

„Veľmi mi to prospieva. Vnímam to pozitívne. Je to ďalšia skladačka do môjho obrázka. Trénujem s mojimi súperkami a vidím, že im môžem konkurovať a zvládať rovnako tréningy ako ony. Navzájom sa ťaháme a posúvame vpred. 

Beh je síce individuálny šport, ale v skupine to beriem tak, akoby sme behali spolu. Aj túto medailu beriem ako tímovú spoluprácu. Mám s dievčatami blízky vzťah a aj ony prispeli k tomu, aby som medailu mala na krku.“