Ako sa cítite?
„Katastrofálne. Ťažko hľadám slová.“
Kedy a kde ste sa dozvedeli o havárii lietadla s výpravou hokejistov Lokomotivu Jaroslavľ?
„Už som bol v Amerike, pripravoval som sa na ďalšiu sezónu v New Yorku Rangers. V stredu 7. septembra sme sa predpoludním rozcvičovali s ruským kondičným trénerom a ten vravel, že v Jaroslavli spadlo lietadlo. Nechcel som tomu veriť. Išiel som si pre telefón a tam som videl milión neprijatých hovorov a plno pošty. Tušil som, že je zle. Bol som z toho úplne mimo. Tragédia postihla nevinných ľudí, nemohli to ovplyvniť.“
Smutný deň.
„Najsmutnejší v mojom živote. Veď som stratil veľmi blízkeho človeka. S Paľom sme zažili mnoho na ľade aj mimo neho. Bol to skvelý človek. Obľúbený u ľudí, v každej partii.“
Bol od vás starší takmer o osem rokov. Kde ste sa zblížili?
„Mal som šestnásť, keď som začal hrať za prvé mužstvo Dukly. Paľo už vtedy hral v NHL a keď prišiel na letnú prípravu extraligového Trenčína, ukazoval mi na tréningu, ako a čo si môžem v hokeji zdokonaliť. Snažil sa pomôcť nám mladým a mal som pocit, že mne osobitne. Neskôr som začal hrať v Amerike aj ja, stretávali sme sa častejšie.“
Dve sezóny ste si v Minnesote zahrali v jednom tíme. Obaja ste vtedy vyzerali veľmi spokojní.
„To sedí. Mal som jednu z najlepších sezón 2007 - 2008. Hrať s Paľom bola paráda. Hokej s ním bol iný. Zábavnejší. Našli sme sa na rovnakej vlnovej dĺžke. Na ľade vždy vedel, kde som. A mohol som čakať presnú prihrávku. Zážitok umocňoval naše spolužitie, vždy sme sa mali o čom porozprávať.“
Demitra vedel zahrať centra aj pravé krídlo. Kde sa cítil lepšie?
„Na krídle.“
Prečo?
„Lebo pri povinnostiach stredného útočníka sa častejšie musel vracať dozadu. Ako krídelník sa viac mohol sústrediť na ofenzívu.“
Nechceli ste si v NHL spolu zahrať viac ako len dve sezóny?
„Chceli, no situácia sa skomplikovala. Pred ďalším ročníkom som nemal s klubom Wild podpísanú novú zmluvu a on tak nemal istotu, že tam zostanem. Navyše chcel zmenu. V Minnesote mu bolo príliš zima. Potom sa rozhodol pre Vancouver.“
Okolo vás dvoch bolo vždy veľa úsmevov. Aký bol váš vzťah?
„Uťahovali sme si jeden z druhého, bavili sme sa na tom. Aj iní sa zabávali. Vedeli sme sa rozprávať úsmevne, ale aj vážne. Mali sme zdravý vzťah.“
V lete ste spolu občas trénovali. Tešil sa na nový ročník v KHL?
„Väčšinou sa pripravoval s Duklou, ale zašiel aj ku mne na zimák. Pred jeho cestou do Ruska sme boli na večeri. Vydarená vlaňajšia sezóna ho povzbudila, keď sa rozhodoval, či v Jaroslavli potiahne ešte jeden rok. Ale potom som videl, že sa mu tam príliš nechcelo ísť.“
Minulý týždeň ste sa už pripravovali v New Yorku, vrátili ste sa na pohreb. Stihnete začiatok kempu mužstva Rangers?
„V piatok letím späť do Ameriky. Kemp štartuje vo štvrtok večer. Na začiatku budem chýbať, klub mi v takejto situácii s pochopením vyšiel v ústrety.“
Často ste na cestách. Cítite sa v lietadle bezpečne?
„Aj keď som naposledy letel, chvíľu som na to myslel. Človek to neovplyvní. Všetko je v rukách božích. A veľká zodpovednosť je na pilotovi.“
Amerika a celý svet si 11. septembra pripomínali desiate výročie teroristického útoku na dvojičky v New Yorku.Boli ste sa pozrieť na mieste tragédie?
„Minulý týždeň v utorok sme so spoluhráčmi z klubu navštívili Ground Zero na Manhattane. Posedeli a porozprávali sme sa s rodinami, čo tam stratili svojich blízkych. Ťažké spomínanie.“
Viete sa teraz na niečo tešiť?
„Je to zložité. Snažím sa odreagovať hokejom, tréningom. Byť s blízkymi. Podporovať Paľovu rodinu. To, čo oni teraz prežívajú, sa nedá s ničím porovnať. S Majkou som stále v kontakte. Má pri sebe najbližšiu rodinu. To jej pomáha.“
Začiatkom októbra hrá mužstvo Rangers prípravný zápas v Bratislave a o pár dní sa potom rozbehne nový ročník NHL naplno. Budete schopný sa naplno sústrediť na hokej?
„Nič iné mi nezostáva. Smútok zostane, no život ide ďalej.“
