Vo futbale žne úspechy, všimla si ju aj reprezentácia. Chcem postúpiť na veľký turnaj, hovorí

ZITA BANÍKOVÁ je absolventkou štúdia učiteľstva telesnej výchovy a trénerstva na Fakulte špotu Prešovskej univerzity v Prešove.

V súčasnosti je študentkou externej formy rozširujúceho štúdia primárnej pedagogiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Zita je dnes už skúsenou futbalistkou a aj futsalistkou.

Slovenskej futsalovej reprezentantke sme položili niekoľko otázok.

Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra?

Moje začiatky boli asi také ako väčšiny z nás. Začínala som v rodnom Poproči za OFK Slovan Poproč (žiaci; Poproč je obec v Košickom kraji, okres Košice okolie, región Abov, 2651 obyvateľov).

Keďže dievčatá môžu hrať za žiacku kategóriu len do 15tich, tak som musela premýšľať nad tým, kam moje kroky povedú ďalej, ak som chcela s futbalom pokračovať.

A tak prišiel telefonát z Humenného, či by som nechcela pôsobiť tam. Samozrejme, že som to prijala a moja cesta ženským futbalom začala v ŠK Štich Humenné.

V klube som mohla ešte rok pôsobiť v žiackom tíme, s ktorým som vyhrala majstrovstvá Slovenska žiačok.

Neskôr som hrala za FO Ajax Pakostov, potom za MFK Zemplín Michalovce, kde som sa stala najlepšou strelkyňou 2. ligy žien a postúpili sme do 1. ligy žien.

Odtiaľ som pokračovala do TJ Lokomotíva Košice, ktoré sa vtedy na novo založili a neskôr sme prešli pod hlavičku FC Košice, s ktorými som vybojovala postup do 1. ligy a stala sa najlepšou strelkyňou 2. ligy žien.

Vďaka tomuto postupu sa mi otvorili brány do lepšieho klubu, do Spartaku Myjava. S Myjavou sme vyhrali majstrovstvá sveta v malom futbale RedBull Neymar Junior Five, ktoré sa konali v Brazílii v meste Santos.

Po Myjave moje kroky viedli do MŠK Žilina, kde sme sa prebojovali do finále Slovenského pohára, v ktorom sme neuspeli a skončili na krásnom 2. mieste.

Zo Žiliny nasledovala cesta do FC ViOn Zlaté Moravce. Tam som počas svojho pôsobenia bola vyhlásená klubom v rokoch 2022, 2023, 2024 za najlepšieho hráča kategórie žien.

Po 3 rokoch vo ViOne som sa vrátila opäť domov na východ. Ale už do druholigového Partizána Bardejov, kde momentálne pôsobím.

Slovenská futsalová reprezentácia absolvovala nedávno kvalifikáciu na majstrovstvá sveta. Najťažším súperom boli Švédky. Skúste zhodnotiť tento zápas.

Reprezentantkou vo futsale som od roku 2017. V období od 10. do 20. októbra sme sa zúčastnili kvalifikácie na majstrovstvá sveta 2025 vo Švédsku.

Od začiatku sme vedeli že to budú veľmi ťažké zápasy, hlavne s domácimi Švédkami, s ktorými sme hrali náš úvodný zápas turnaja. So Švédskom sme už hrali pár zápasov, takže sa dá povedať, že ich hru sme už poznali.

Od začiatku sme vedeli, že to bude fyzicky náročný zápas, ale taktiež ťažký aj na psychiku. Švédky sú na vysokej úrovni. Profesionálky, ktoré sa futsalu venujú denne. Ale aj cez to sme šli do zápasu namotivované a odhodlané vyhrať.

Pretože sme vedeli, že síce je to náš prvý zápas, ale koniec koncov bude určite rozhodujúci, keďže domáce Švédky boli favoritky turnaja.

Mali sme veľmi dobú psychickú prípravu a myslím, že to sa na palubovke aj odzrkadlilo. Za ňu určite musíme poďakovať Lukášovi Štecákovi, nášmu mentálnemu koučovi.

Zápas sme začali veľmi dobre, síce sme dostali prvý gól my, ale práve ten nás ako keby nakopol do ešte lepšej hry. Dá sa povedať, že skoro celý prvý polčas sme držali len 1 gólové manko.

Hrali sme veľmi dobre a držali krok so súperom, čo sa odzrkadlilo na našej hre a minútu pred koncom prvého polčasu sme vyrovnali na 1:1. Bohužiaľ sme remízu nevedeli dlho udržať a pár sekúnd pred hvizdom sme inkasovali na 2:1.

Druhý polčas sme začali veľmi zle, boli sme iný tím, ako nastúpil v prvom polčase, boli sme nekoncentrované a to sa aj ukázalo na hre a aj na výsledkovej tabuli, ktorá ukazovala skóre 4:1.

Dostali sme hlúpe 2 góly v priebehu necelých dvoch minút a zdalo sa, že zápas je už stratený. Opak sa stal pravdou. Paradoxne po týchto góloch sme začali hrať lepšie, verili si na lopte a nebáli sa hrať 1 na 1.

Podarilo sa nám znížiť na 4:3 a hneď mal zápas iný priebeh. Švédky boli čo raz viac nervóznejšie, robili chyby, no bohužiaľ sme to nedokázali využiť, naopak, znova sme inkasovali 2 góly. Domáce si už výsledok dokázali udržať a zápas sme prehrali 6:4.

Ako vyzerali ostatné kvalifikačné zápasy?

Našim druhým súperom bolo Belgičanky. Tie sme až tak dobre nepoznali ako Švédky, ale tiež sme mali proti ním už odohratý zápas na kvalifikácií na ME.

Hrali sme druhý zápas v priebehu dvoch dní, takže sme vedeli, že to bude ťažké, čo sa týka fyzickej stránky. Museli sme dobre zregenerovať a nič iné ako výhru sme si nemohli pripustiť.

Znova sme boli práve my, ktoré sme inkasovali ako prvé, no po nacvičenom signáli sme vyrovnali na 1:1. V druhom polčase sme našu hru ešte zlepšili a zápas otočili.

Dostali sme síce ešte jeden gól, ale ani ten Belgicku nestačil na výhru. Boli sme to práve my, kto pridal ďalší gól a nakoniec zápas doviedli do víťazného konca a po výsledku 4:2 sa tešili z víťazstva. 

Záver turnaja bol pre Slovenky dramatický. Ako to nakoniec dopadlo? 

Po dni voľna sme v treťom zápase vyzvali Lotyšsko. V podstate neznámy tím pre nás. O to sa hralo ťažšie, no išli sme do toho s cieľom dať do toho všetko.

Nemali sme sa na čo šetriť, bol to náš posledný zápas, chceli sme si ho hlavne užiť, zahrať si to, čo nás baví a pre čo sme tam prišli. To čo sme si povedali sa aj naplnilo.

Zápas sme vyhrali jednoznačne 6:1 a mohli sme len čakať ako dopadne večerný zápas Švédska s Belgickom kde sme samozrejme potrebovali výhru Belgicka, aby bol postup náš.

Bohužiaľ sa tak nestalo a turnaj vyhrali domáce futsalistky ktoré vlastne aj postúpili ďalej.

Boli sme sklamané no futsal je raz taký, postúpil lepší ale každopádne sme si turnaj nesmierne užili a táto skúsenosť a zážitok ostane navždy. Za čo musím samozrejme poďakovať.

Aké sú vaše plány do futbalovej/futsalovej budúcnosti?

Moje plány? Hehe. V mojich rokoch neviem, či ešte nejaké plány môžem mať. Ale čo nie je, neznamená, že nemôže byť. No plány nemám žiadne, žijem a riadim sa tým čo je teraz, v daný moment.

Čo sa týka futsalu, tak určite by som chcela zažiť postup na niektorí z veľkých turnajov.

A vo futbale? Som hráčka Partizána Bardejov, hráme 2. ženskú ligu takže plán je asi jasný. Udržať to s babami čo najdlhšie a hrať to, čo nás baví.

Samozrejme ten najväčší plán je, byť zdravá a hrať čo najdlhšie budem môcť, či už sa to týka futsalu alebo futbalu.

Tabuľka: Kvalifikácia na MS vo futsale žien 2025 - 5. skupina