Iní by sa už rozsypali. Komplikácie ani inkasované góly ich nerozhodili, získali trofej

BRATISLAVA. Dosiahli najväčší úspech v histórii klubu. Futsalisti Levíc po napínavom priebehu získali Slovenský pohár.

Vo finále prehrávali s favorizovaným Mimelom Lučenec už 0:3, no napokon sa tešili po penaltovom rozstrele.

Náročný začiatok

Raz v tomto ročníku ten Lučenec zdoláme, tvrdil hráčom tréner Milan Chudý ešte pred sezónou. V novembri v lige prehrali s päťnásobným majstrom vysoko 2:11.

Revanš prišiel v tej najsprávnejšej chvíli: vo finále pohára.

Levice v minulosti už dvakrát získali bronz v pohári a vlani aj v lige. V aktuálnom ročníku sa stretli vo štvrťfinále pohára s Novými Zámkami. Tie mali vysoké ambície, veď turnaj Final Four sa uskutočnil práve u nich.

„Vedeli sme, že to nebude ľahké. Vyhrávali sme o jeden gól, ale v priebehu dvoch minút sa to otočilo a prehrávali sme 1:3. Boli sme však výrazne dominantní a kvalitnejší. Domáci síce hrýzli, ale nemali nárok postúpiť. Napokon sme vyhrali 6:4,“ opísal začiatok úspešného pohárového ťaženia tréner Futsal Teamu Levice Milan Chudý.

Kolegovia aj súperi

Už o tri dni neskôr čakal jeho tím semifinále a v ňom družstvo FTVŠ.

Zápas bol špecifický pre oboch trénerov, sú totiž kolegovia pri reprezentácii U19. Milan Chudý je asistentom trénera, kým kouč FTVŠ Milan Herko je trénerom brankárov.

„Cez víkend sme boli ešte spolu na reprezentačnom zraze a o päť dní sme hrali proti sebe zápas. Poznáme sa veľmi dobre,“ poznamenal Chudý.

Levice vyhrávali 2:0, ale v závere prvého polčasu za minútu inkasovali dvakrát. „Na minútu nám odišla koncentrácia, ale aj po prestávke sme si verili, že sa môžeme dostať do finále,“ uviedol tréner Levíc.

V druhom polčase boli šance na oboch stranách, ale gól dali Levice a po víťazstve 3:2 sa mohli pripravovať na finále.

Ani tá však nebola bez napínavých situácií. Tréner Chudý dostal videozáznam z druhého semifinále iba štyridsaťpäť minút pred zrazom mužstva.

Príprava videoanalýzy zvyčajne zaberie aj dve hodiny, tentoraz to však musel zvládnuť za extrémne krátky čas. „Bolo to narýchlo, ale malo to svoje opodstatnenie, taktika sa ukázala ako správna,“ poznamenal Chudý.

Do konca a na maximum

Levičanov nemohlo nič rozhodiť. Už dva roky spolupracujú s mentálnym koučom Milanom Kalmancaiom.

„Naša filozofia je postavená na tom, že hráme do konca. Bez ohľadu na to, čo sa v zápase deje, hráme na maximum,“ prezradil recept na úspech Kalmancai.

„Viem, že to znie jednoducho, každý sa o to pokúša, my to však neustále chlapcom opakujeme, stále sa k tomu vraciame,“ doplnil.

Aj vďaka tomu mužstvo dokázalo zvrátiť nepriaznivý stav vo viacerých zápasoch. Hráči nezložili hlavy ani vtedy, keď prehrali vysoko, nerozsypali sa z toho.

„Snažíme sa o to, aby sa každý sústredil na svoj výkon. Opäť ide o niečo, čo každý hovorí, ale my na tom intenzívne pracujeme. Aby sa hráči nerozprávali s rozhodcom, ale povzbudzovali sa. Takto sa správame aj my na lavičke,“ dodal Kalmancai.

VIDEO: Záznam finále Slovenského pohára Lučenec - Levice

S trénerom Chudým sa pozná dlhšie, sú dobrí kamaráti. Vzťah s trénerom považuje v tímových športoch za kľúčový.

„Pri mentálnom rozvoji hráča hrá kľúčovú rolu tréner. On je s hráčmi každý deň, on ich dokáže najviac ovplyvňovať ako líder,“ vysvetľoval.

„Máme aj spoločné sedenia s tímom, s niektorými hráčmi som sedel individuálne. Pravidelne, denne komunikujem s trénerom, je to neustála práca. V zápasoch som aj priamo na lavičke a niečo dokážem aj mierne ovplyvniť,“ prezradil mentálny kouč.

V minulosti spolupracoval aj s basketbalistami Levíc i Spišskej Novej Vsi, či so sestrami Fialkovými a Barborou Balážovou. Medzi jeho klientov však patrí aj tanečný pár na ľade Mária Sofia Pucherová a Nikita Lysak.

Ten dres máme?

Finálovým súperom Levičanov bol Lučenec, ktorý v predchádzajúcich dvoch ročníkoch suverénne triumfoval.

„Lučenec bol veľkým favoritom, málokto z mojich hráčov veril, že ich môžeme zdolať. V kútiku duše sme však predsa dúfali, že našou prácou a pokorou sa to môže podariť,“ vravel tréner Chudý.

Lenže zápas sa vyvíjal presne podľa papierových predpokladov: Lučenec vyhrával 3:0 už v 24. minúte a tento stav svietil na tabuli ešte aj deväť minút pred koncom.

„Dali sme však dva rýchle góly a to bolo kľúčové. Ak súper dvakrát skóruje v priebehu minúty, to zatrasie s hocijakým súperom,“ tvrdil tréner.

Už vopred tušil, že v zápase pravdepodobne využije power play, teda keď namiesto brankára nastúpi hráč do poľa v brankárskom drese. Celý deň rozmýšľal nad touto taktickou alternatívou.

V úvode zápasu sa chcel uistiť, či dres na power play majú na lavičke.

Ubezpečili ho, že áno – lenže dres bol ešte iba na ceste z Levíc. Zabudli ho totiž doma, ešte šťastie, že Nové Zámky sú od Levíc iba 50 minút autom.

„Milan Kalmancai to predo mnou tajil, vravel, áno, áno, a ja som už kázal hráčovi, aby si ho obliekol,“ vravel so smiechom Chudý.

„V druhom polčase som hovoril, že ideme zariskovať a vtedy už ten dres tam bol, hráč už bol prezlečený. Vtedy sme dali dva rýchle góly. Tridsať sekúnd pred koncom som sa rozhodol, že pošlem tam zase toho hráča, Viliama Rakicu. Vybehol v tom drese na ihrisko a 19 sekúnd pred koncom práve on vyrovnal,“ opisoval dramatický záver tréner Levíc.

Malo to význam

Po remíze 3:3 v predĺžení gól nepadol, hoci Lučenec mal dvakrát výhodu pokutového kopu, no nepremenil. Nasledoval teda rozstrel.

„Lučenec má v radoch macedónskeho reprezentanta, Igora Leovského, ktorý je ľavák. Vedel som, že kopne tú penaltu inak ako ostatní. Poradil som brankárovi a on to chytil,“ dodal Chudý.

Po úspešnom rozstrele prežíval obrovské emócie, od radosti utekal z jednej strany ihriska na druhú. „Zľava doprava, spredu dozadu… Keď som to videl na videu, je to až komické,“ smial sa.

Vo finále sa znovu ukázala mentálna odolnosť jeho zverencov. „Deväťdesiat percent tímov spanikári, ak Lučenec dá dva góly. My sme ostali pokojní, hrali sme ďalej svoju hru,“ vravel Chudý.

„Celé to bolo o srdci a chcení. My sme neskutočne chceli. Túžba tam bola o niečo väčšia, než u Lučenčanov,“ myslí si Milan Kalmancai.

Levičanom pomohli aj diváci. „Prišlo asi 150 ľudí z Levíc. Na finále sme doniesli trúbky, rozdali sme to fanúšikom. Bol to výborný krok, bol tam strašný hukot. Ľudia trúbili, spievali, povzbudzovali nás. Cítili sme sa ako doma. Dôležité bolo, že nám fandili, aj keď sme prehrávali,“ doplnil mentálny kouč.

Po príchode do Levíc ich čakali ďalší fanúšikovia aj kamaráti z basketbalového tímu Patrioti Levice, s ktorými spoločne oslávili úspech.

Vychovávať aj ľudsky

Trénera teší zisk trofeje o to viac, že s väčšinou kádra spolupracuje od dorasteneckého veku. „Sám som si ich vychovával, sú to naši Levičania. Tá práca teraz priniesla to vytúžené ovocie, teraz vidíme, že to malo význam,“ podčiarkol Milan Chudý, ktorý vedie levické mužstvo tretiu sezónu.

„Chlapcov chceme vychovávať nielen futsalovo, ale aj ľudsky,“ zdôraznil.

Spoluprácu s mentálnym koučom si pochvaľuje.

„Vnímam, že sa posúvame aj tímovo, prinieslo nám to veľa pozitív. Nerozsypali sme sa ani v chvíľach, keď súper prehrával, kde by už iné mužstvá boli frustrované a prichádzali by karty. Snažíme sa z hráčov vytvárať charaktery,“ uzavrel tréner Levíc.