Na MS 1958 mal debut v reprezentačnom drese slovenský Futbalista storočia JánPopluhár. Československo dosiahlo na švédskom šampionáte svoje najvyššie víťazstvo v histórii šampionátov. Nie nad hocakým súperom, zdolalo Argentínu 6:1. S obhajcom titulu NSR remizovalo 2:2. Dvakrát však podľahlo Severnému Írsku (0:1 a 1:2 po predĺžení) a lúčilo sa.
BRATISLAVA. Majstrovstvá sveta 1954 naznačili, šampionát o štyri roky potvrdil, že futbal sa stal celosvetovým fenoménom. Vznikla európska futbalová asociácia, od roku 1955 sa hral Pohár majstrov európskych krajín (dnes Liga majstrov). Začalo sa obdobie prvých drahých prestupov, kľúčovo do Realu a Barcelony.
V československom futbale sa tiež pohli veci dopredu. Žezlo preberala Dukla Praha, mužstvo platené vojskom s výbornými podmienkami, falošní amatéri alebo štátni profesionáli, ako chcete. Tituly brala po ostrých súbojoch do konca súťaže so Spartakom Praha Sokolovo (dnes Sparta) i oboma bratislavskými klubmi Slovanom i ČH. Ani v týchto mužstvách sa nemali futbalisti oveľa horšie ako v armádnom tíme. Na ligu chodilo priemerne približne 15-tisíc divákov.
Víťazstvo na Maracane
Novovybudovaná reprezentácia založená práve na futbalistoch Dukly rýchlo strávila prehry s Uruguajom (0:2) a Rakúskom (0:5) z MS 1954. Už v marci 1955 vyhrala v Brne (45-tisíc divákov) nad tým istým Rakúskom 3:2.
Bol to zápas Európskeho (predtým Medzinárodného) pohára, ktorý si zaslúži pripomenutie, lebo z neho plynulo vznikol kontinentálny šampionát. Hral sa dlhodobo (doma - vonku), súperili v ňom ČSR, Maďarsko, Rakúsko, Juhoslávia, Taliansko. Tieto krajiny tvorili stredoeurópsku zónu, nadväzovali na klubový pohár týchto krajín spred vojny.
V roku 1956 zaznamenala ČSR dve víťazstvá svetového významu. V Európskom pohári zdolala v máji v Budapešti Maďarsko 4:2 (95-tisíc divákov). Domáci prehrali na Népstadione po prvý raz od roku 1945. Zápas bol ešte pred jesenným krvavým potlačením povstania v krajine sovietskymi vojskami. Domáci nastúpili v plnej sile, väčšina maďarských hviezd ešte neemigrovala.
Ján Popluhár
Dva góly dal objav bratislavského Slovana, útočník Anton Moravčík (24). Bol to jediný Slovák v kádri, ktorý sa dostal medzi esá Dukly. Piateho augusta 1956 dal potom tento hráč gól Brazílčanom na Maracane (130-tisíc divákov). ČSR vyhrala 1:0, ako prvé európske mužstvo v Brazílii vôbec. Aj tam bol Moravčík jediným Slovákom.
Kvalifikácie prešiel náš výber hladko. Prehral vo Walese 1:0, nad týmto ostrovným súperom zvíťazil doma 2:0. S NDR zvíťazila ČSR 3:1 (v Brne, 50-tisíc) a v Lipsku (110-tisíc) 4:1. Za tím už chytal Trnavčan Stacho, popri Moravčíkovi hrali v útoku i dvaja útočníci ČH Bratislava Pavol Molnár (kmeňovo hráč Slovanu) a Kazimír Gajdoš. V poslednom prípravnom stretnutí pred odchodom do Švédska vyhralo Československo v Prahe (50-tisíc) nad NSR 3:2. Moravčík dal opäť gól. Futbalista pochádzajúci z Komárna (*3. 6. 1931 - †12. 12. 1996 v Bratislave) dal v 25 medzištátnych stretnutiach 10 gólov, čo je jeden z najlepších priemerov našej spoločnej histórie. V tomto smere vedie bilanciu predvojnové eso Sparty Oldřich Nejedlý: 43/28 pred strelcom z ČH Bratislava Adolfom Schererom: 36/22.
Doplatili na šetrnosť
Mužstvá mohli na svetový šampionát vyslať 22-členné kádre. Československo skresalo počet na 18. „Predstavitelia zväzu nám povedali, že vraj dlho hrať nebudeme, radšej ušetríme," spomína Titus Buberník (75), ktorý na MS 1958 v reprezentácii debutoval.
ČSR zohrala fyzicky náročné stretnutie s Írskom (prehrali sme 0:1), ešte zložitejšie s Nemeckou spolkovou republikou (2:2). Po výhre nad Argentínou 6:1 museli naši futbalisti hrať dodatočné stretnutie o postup so Severným Írskom. Vtedajšie pravidlo to nariaďovalo pri rovnosti bodov, skóre nehralo úlohu. V tom čase sa nesmelo striedať, ani trebárs v prípade zraneného brankára.
Tréner Karel Kolský mohol pred rozhodujúcim zápasom s ostrovným tímom vyberať z 13 hráčov. Zo „záložnej" štvorice, ktorá čakala v Prahe na prípadný odchod do Švédska, to už nestihol nikto. Boli medzi nimi brankár Slovana Viliam Schrojf, Anton Moravčík, Adolf Scherer.
Tento nezmyselný ťah pocítil čs. tím už na MS '54, zo Slovákov čakali doma Jaroslav Košnar, útočník ČH, a Viliam Schrojf. Zmätok sa preniesol do štatistík. Napríklad všetky zahraničné zdroje píšu pri mene Schrojf tri štarty na MS (v Čile 1962 ho vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu), naše sa líšia.
Pri debute vylúčený
Titus Buberník hral proti Severnému Írsku po prvý raz na svetovom šampionáte. Nemal šťastný úvod, francúzsky rozhodca Guigue ho v predĺžení vylúčil. „Ani ja som nenastupoval zdravý. Mal som zvýšenú teplotu, bol som prechladnutý. Občas som si odkašľal a vypľul hlieny. Tlačili sme ich, hoci niektorí spoluhráči krívali po nakopnutiach súpera. Kopali sme roh, arbiter odpískal faul proti nám. Ako som odchádzal k svojej bránke, tak som si podvedome odpľul. Rozhodca to považoval za nemiestny protest," vysvetľoval Buberník.
„O dva roky som si to s pánom Guiguem vysvetlil. Mal na starosti našu výpravu na prvých majstrovstvách Európy. Záver sa hral v Marseille. Usmiali sme sa, Francúz sa mi ospravedlnil."
Lavička tímu vyzerala vtedy smiešne. Boli na nej tréner, vedúci mužstva a lekár. Futbalisti, ktorí nehrali, sedeli v hľadisku. „Obzvlášť ostrý bol zápas s Nemeckom. V ňom nás anglický rozhodca Ellis poškodil. Viedli sme 2:0. Centrovanú loptu chytil brankár Dolejší do náručia, nemecký útočník ho zrazil, brankár spadol nohami za čiaru, ale loptu pevne zvieral pred ňou. Ellis zapískal, mysleli sme si, že faul. Ale on ukázal, že to bol gól." Záložník ČH Bratislava hral záložníka. V reprezentácii skôr s Pluskalom, menej s Masopustom.
Pravidlá podľa Angličanov
Buberník pripomenul, že na MS 1958 fungoval svetový futbal na britský spôsob, šéfom medzinárodnej federácie bol Angličan sir Stanley Rous. „Všetko bola podľa nich. Tak, že sa nesmelo striedať, rozhodcovia pískali ako na ostrovoch, hrali sa dodatočné stretnutia, nerozhodovalo skóre. Všetky štyri faktory hrali proti nám. Vo Švédsku sme jednoznačne mali tím na postup."
Slovenský futbalista si nemyslí, že Karel Kolský nadržiaval českým hráčom tým, že troch Slovákov nechal čakať. „Bol trénerom skvelej Dukly, každý dobrý kouč sa spolieha na svojich. Mal niektoré zvláštne odôvodnenia. V kvalifikácii napríklad chytal Stacho. Na majstrovstvách postavil Dolejšího, vraj má lepšie výkopy. Na druhej strane mi dal šancu. Všetky štyri zápasy odohral môj spolubývajúci z veľmi pekného penziónu v Baastade, kde sme počas MS bývali, Gustáv Mráz. V zápase proti Nemecku mal reprezentačnú premiéru slovenský futbalista storočia Ján Popluhár."
Popluhárov osud
Popluhár sa vypracoval na jedného z najlepších svetových stopérov prvej polovice šesťdesiatych rokov. Angličania ho pozvali do mužstva sveta pri príležitosti osláv storočnice založenia najstaršej asociácie sveta. Po skončení kariéry pracoval v Slovenskom futbalovom zväze. Po roku 1993 robil kustóda, čo je vo vyspelých krajinách vážny post. Naši funkcionári si ho, žiaľ, často mýlili so „sluhom." Popluhár žije na dôchodku v Bernolákove.
Zdravie mu už neslúži, ako by si želal. Ešte donedávna si rád pohovoril o futbale, aj s dávkou vtipu. Ibaže v jeho hlase bol cítiť smútok. Nikdy nevyslovil, prečo. Možno sa iba domnievať, k futbalistom storočia sa vyspelé futbalové krajiny správajú inak. Keď prišiel pred pár rokmi do Bratislavy legendárny Portugalčan Eusébio, pýtal sa na prvého človeka: „Príde Janko Popluhár?" V tom čase ho už na jeho Tehelnom poli väčšina ligových futbalistov ani nepoznala.
Z kádra MS 1958 zaradili Gustáva Mráza do All Star skupiny. „Bol to veľmi elegantný, čisto hrajúci krajný obranca, skutočne jeden z najlepších v Európe. Žiaľ, bol viac zranený ako zdravý, kariéru musel ukončiť predčasne," pripomenul Buberník. On, Ján Popluhár, Pavol Molnár, Adolf Scherer, členovia kádra z MS 1958, si priniesli o štyri roky striebro zo svetového šampionátu v Čile. Pri triumfe boli aj ďalší piati Slováci. V roku 1959 sa stala majstrom republiky ČH Bratislava, o rok bol Slovan druhý. Predstihol Duklu, ale titul mu senzačne vyfúkol Hradec Králové. Na ME 1960 boli slovenskí a českí hráči v rovnováhe. V boji o bronz v Marseille proti Francúzsku (2:0) nastúpili: Schrojf, Popluhár, Buberník, Pavlovič (Prešov), Molnár, Dolinský (ČH Bratislava). Československo štartovalo k čilskej senzácii.
Na MS 1958 vyhrala neohrozene Brazília aj so 17-ročným Pelém. Vo finále zdolala domáce Švédsko 5:2, o 3. miesto Francúzsko vyhralo nad NSR 6:3.
Nabudúce: slávne čilské striebro
