Trofeje si nedám. Budem bojovať, aby som tu bol aj o rok, vravel tréner roka Weiss

Pred rokom na javisku hovoril o tom, že možno tu stojí poslednýkrát. VLADIMÍR WEISS však získal Cenu Jozefa Vengloša pre najlepšieho trénera aj za rok 2023.

Tréner Slovana Bratislava v ankete Slovenského futbalového zväzu predbehol reprezentačného trénera Francesca Calzonu a kouča trnavského Spartaka Michala Gašparíka.

„Bol som búrlivák, aj ním stále som, ale už nie tak ako kedysi,“ vravel Weiss po prebratí trofeje.

Po skončení slávnosti odpovedal na otázky novinárov.

Štvrtý raz po sebe ste sa stali trénerom roka, dokopy ste získali toto ocenenie už šiestykrát od roku 2009. Čo pre vás znamená prvenstvo za rok 2023?

Vážim si to, lebo Francesco i Mišo Gašparík mali úspešný rok, takže je to z roka na rok ťažšie.

V klube sme hrali dobre a mali sme výsledky, ale nečakal som to tento rok, lebo konkurencia bola dobrá. Som však rád, lebo je to ocenenie roboty, ocenenie klubu a ľudí, ktorí robia na mňa.

Chcem sa poďakovať celému klubu aj môjmu realizačnému tímu, kondičným trénerom, masérom, všetkým okolo, vďaka ktorým máme výborné podmienky.

Ako si budete pamätať uplynulý rok?

Vždy hovorím, že sa dá dosiahnuť viac. V skupine Konferenčnej ligy sme skončili druhí. Vo vyraďovacej fáze sme na Sturm Graz možno aj mali, ale pre vylúčenia a maródku sme neboli takí kompletní, ako minulý rok.

Vtedy sme mali silnejšie mužstvo, väčšiu konkurenciu na jednotlivých postoch, čo je dôležité, keď chcete hrať ligu aj poháre. Nám sa to teraz ukázalo, ale verím, že ligu zvládneme.

Hráči si v reprezentačnej prestávke oddýchnu a verím, že reprezentanti sa vrátia zdraví. Máme na to kvalitu, aby sme ligu vyhrali. Keď sme zdraví, máme najlepšie mužstvo.

Reprezentácia si vlani vybojovala účasť na európskom šampionáte. Prekvapilo vás, že napriek tomu ste v ankete predbehli reprezentačného trénera Francesca Calzonu?

Ja sa na to takto nepozerám. Trápi ma jedine prípad Vlado. Mohlo to dopadnúť ináč, keby sme všetci trošku ináč rozmýšľali. Futbalovo by stále mal čo dať reprezentácii, pokiaľ by bol zdravý. Mal zdravotné problémy, ale dalo sa to riešiť inak.

No ako aj on hovorí, vždy sa niečo deje pre niečo, asi to tak malo byť.

Čo sa týka reprezentácie, želám chlapcom všetko dobré. Futbal hrať vedia, máme skvelé individuality. Keď budú všetci zdraví, môžu uspieť. Môžu si to užiť a odviazať sa, lebo tú povinnosť, ktorú mali, splnili. Toto je už niečo navyše, ale určite sa pokúsia postúpiť zo skupiny a vydať zo seba najlepší výkon.

Pred rokom na vyhlásení Futbalistu roka ste povedali, že možno na pódiu stojíte poslednýkrát, ale stále kraľujete trénerom na Slovensku.

Vlani som dal takú výzvu ostatným trénerom… Samozrejme, robím v klube, v ktorom sa vyhráva.

Nemyslím si, že som najlepší taktický tréner, alebo najlepší skaut, alebo najlepší v niečom inom. Ale možno mi rodičia dali do vienka niečo, čo sa nedá naučiť a možno preto tu stojím.

Trofejí vám pribúda, máte ešte pre ne miesto?

Mám. Tak ako som minulý rok povedal, že asi tu už nebudem, tak vám teraz môžem sľúbiť, že budem bojovať, aby som tu zase bol. Uvidíme, čo bude.

Počas kariéry som porozdával všetky dresy a vlajky, ale tieto trofeje si odkladám. Tie si nedám.

Sú tieto ocenenia pre vás motiváciou do ďalšej práce, alebo vás motivujú skôr tímové úspechy?

Jedno s druhým úzko súvisí. Úspech nepríde bez hráčov, bez kolegov trénerov, všetkých okolo mňa. Slovan by to bez nich nedokázal. Takisto časť tejto trofeje patrí všetkým ostatným. Nie je to fráza. Vždy sa snažím rozdať do toho mužstva a klubu, v ktorom pracujem a nie som prelietavý, všade pracujem dlhšie obdobie.

Stíhate sledovať nové trendy vo futbale?

Vždy hovorím, že futbal stále hrá jedenásť hráčov s jednou loptou, ale podmienky sa menia a trendy treba sledovať. Od zrušenia malej domov a podobných zmien sa futbal veľmi zdynamizoval. Dnes je to aj o skautingu, o manažmente. Na výkon vplýva veľa faktorov a s tým musíte držať trend. Preto mám aj vynikajúcich mladších kolegov, ktorí študujú, učia sa, ja ich v tom podporujem a držím na nich prísnu ruku. Mám výborný tím.

Váš zverenec zo Slovana Bratislava Juraj Kucka skončil v ankete Futbalista roka na štvrtom mieste. Čo si o tom myslíte?

Veľmi som želal Kucovi, aby to vyhral, pretože za tú kariéru si to zaslúži. Hral fantasticky pre mňa, pre klub, pre reprezentáciu. Je obdivuhodné, čo dáva futbalu, mužstvu, mne, aj Vladovi… Jeden ťahá druhého.

Má neskutočnú životosprávu, prvý prichádza, posledný odchádza.

Ale mal veľkú konkurenciu. Stano Lobotka je fantastický hráč, svetová extratrieda. Hancko mal vynikajúci rok a urobil skvelý pokrok v kariére, možno aj Dúbravka by si zaslúžil ocenenie, pretože vychytal tú skupinu. Kuco ju vystrieľal a ostatní hráči sa pridali.

Milan Škriniar je tiež vynikajúci hráč, európska špička na stopérskom poste, ale mal zdravotné problémy.

Všetkým gratulujem, máme dobrých hráčov.

Bývalý hráč Slovana Bratislava Aleksandar Čavrič nedávno dostal slovenské občianstvo, aj sa dostal do nominácie Francesca Calzonu, no napokon neprišiel na zraz s odôvodnením, že sa chce etablovať vo svojom japonskom klube. Ako vnímate túto situáciu?

Čavro je výnimočný hráč, kvalitou aj charakterom. Je mi ľúto, že odišiel.

Riešili sme jeho občianstvo, lebo aj klub mu to sľúbil, ja som mu to sľúbil, no rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Je to úplne normálne, futbal sa nehrá do sto rokov, nie každý môže byť tréner alebo manažér. Hráč sa pozerá aj na to, aby si finančne zabezpečil svoju rodinu.

To, že tu nie je, je nedorozumenie. Ja som mu ešte hovoril: „Čaky, zavolaj mi pred tím rozhodnutím, no on sa rozhodol tak ako rozhodol. Treba to rešpektovať, no myslím si, že takisto, ako predtým s Vladom, to bolo nejaké nedorozumenie, lebo futbalovo by tu mali byť.

Myslíte si, že sa Čavrič týmto definitívne odpísal, alebo ešte má šancu, aby bol v nominácii na EURO?

Záleží na trénerovi a na zväze, ako sa k tomu postavia. Futbalovo tam však určite patrí.