Sedel vo väzení, hazard ho pripravil o dva milióny. Neboli sme kontrolovaní, spomína bývalý obranca

PRAHA, TEPLICE. V sezóne 1998/99 bol vyhlásený za najlepšieho obrancu českej ligy. S Teplicami skončil na druhom mieste a zahral si kvalifikáciu Ligy majstrov.

Marian Řízek odohral v najvyššej českej súťaži sedemdesiat zápasov, v ktorých strelil jedenásť gólov.

Peniaze sa majú točiť?

Po pamätnej sezóne však začala ísť jeho kariére dole vodou. Po rokoch bývalý futbalista priznáva, že za to mohol aj alkohol a gamblerstvo.

„Prehral som cez milión korún, možno dokonca dva mega. Raz som od pána Klausa (český politik, pozn. redakcie) počul, že peniaze sa majú točiť. A tak som ich točil.

Bol som schopný jazdiť hodinu po Ústí a hľadal herňu, kde neboli ľudia. Tam som si sadol, rozprával, popíjal a kŕmil automaty. Ale akonáhle sa vnútri objavilo desať ľudí, šiel som inam,“ v podcaste Kopačky na hřebíku pre sport.cz spomína Řízek.

Už počas kariéry sa viackrát ocitol vo finančných problémoch. Raz si v noci od bývalého majiteľa FK Teplice Františka Hrdličku požičal 100-tisíc korún.

„Mal som vtedy roztrhnutú achilovku, nehral som a základný plat za veľa nestál. Už ani neviem, na čo som tie peniaze potreboval. Najskôr na automaty, možno na útratu v krčme. Alebo na splátku auta.

Pamätám si, že pán Hrdlička vtedy spustil: Syčáku, čo si myslíš, že nosím toľko peňazí po vreckách? Nenechal som sa vyviesť z miery a hovorím: Po vreckách nie, ale v šuplíku možno máte. Len sa zasmial a odpovedá: Ani v šuplíku. Ale zajtra príď. Prišiel som a on mi tých sto tisíc požičal,“ dodal dnes 58-ročný pán.

Pevné jadro vydržalo

Po rokoch priznal, že hoci bol profesionálny futbalista, so spoluhráčmi často popíjali. Aj dva dni bez prestávky.

„Doba bola iná. Neboli sme tak kontrolovaní ako dnešní chlapci, takže vždy nejaká akcia prebehla. A raz za tri týždne zostávali v Tepliciach aj Pražáci a vyrážali s nami na pivo, kde sa robila partia.

Pevné jadro vydržalo aj dva dni. Ale aj preto alchýmia v kabíne fungovala, vyhrávali sme a skončili v lige druhí za Spartou,“ vysvetlil pomery z deväťdesiatych rokov.

Za neplatenie alimentov skončil dokonca za mrežami, kde sa stretol s najväčšími kriminálnikmi.

„Mohol som ich platiť, ale šiel som hlavou proti múru a išiel do basy. Hlavne preto, čo sa dialo okolo môjho syna, ktorého u nevlastného otca hrozne utláčali. S bratom sme ho dokonca uniesli.

Dostal som sedem mesiacov, ale v Oráčově som si odsedel len polku. Potom ma pustili, ale aj tak to bol medzi vrahmi, feťákmi a podobnými existenciami očistec. A o bacharoch ani nehovorím,“ prezradil Marian Řízek.

Niečo im chýba

Bývalý český futbalista nie je jediný športovec, ktorý holdoval automatom či alkoholu.

Podľa odborníkov sú športovci počas kariéry zvyknutí na napätie, ktoré im po jej skončení chýba. Po konci aktívnej činnosti tak majú sklony podľahnúť podobným nerestiam, ktoré im tieto stavy prinášajú.

„Keď hráte futbal, prežívate eufóriu a adrenalín. Keď skončíte, táto emócia vám chýba. Človek potom napätie hľadá inde. Keď sa s tým neviete vyrovnať, porozprávajte sa so svojimi blízkymi. Alebo vyhľadajte odbornú pomoc. Nezáleží na tom, na akom mieste ste, vždy existuje cesta von,“ uviedol pred časom pre Sportnet bývalý futbalista a dnes IT špecialista Matej Podstavek.

Zmeny sú drastické

Počas aktívnej kariéry žijú športovci veľmi intenzívny, ale aj presne naplánovaný život. Keď skončia, zmeny sú drastické, a to v rôznych oblastiach. Je to úplne iný režim.

„Dovtedy športovec má ciele, ide za nimi, trénuje, má každodenný režim, má nejakú motiváciu. Keď sa skončí kariéra, tieto denné návyky úplne zmiznú.

Športovec prestane trénovať, zrazu nemá za čím ísť. Obsahovo aj psychicky je tam často veľké prázdno. Veľa športovcov má svoju identitu založenú len na tom, že sú športovci – futbalisti, hokejisti, tenisti…

Keď skončia kariéru, táto identita sa rozpadne a nemajú nič iné, čo by tvorilo ich osobnosť alebo profesijný život. Stratia veľkú časť časovej, ale aj osobnostnej štruktúry. Zmení sa ich život aj v sociálnej sfére: dovtedy ich ľudia poznali, oslovovali na ulici, boli v určitej pozornosti a zrazu sa z tej pozornosti stratia.

Niektorí ľudia sa od nich odvrátia, iní sa s nimi nemajú o čom baviť. Zmeny sú teda naozaj drastické v sociálnej, psychickej, profesnej a režimovej rovine. Preto športovci, ktorí nie sú na to pripravení, koniec kariéry prežívajú veľmi ťažko. Práve preto je tam väčšie riziko rozvinutia depresie, alebo iných psychických ťažkostí,“ pred časom pre Sportnet prezradil športový psychológ a bývalý ligový hráč Peter Kuračka.