Slovensko či Slovinsko? Mnohí vo svete majú z týchto dvoch krajín poriadny mišung v hlave. Stáva sa to aj vo svete športu, veď nie je nič nezvyčajné, že pretekára zo Slovenska predstavia ako Slovinca a naopak.
Po žrebe baráže Ligy národov aj preto bola prvotná reakcia Slovincov v rovine žartov.
Novinár ANDREJ MILJKOVIĆ zo športového denníka Ekipa a portálu Ekipa24 však v rozhovore pred dvojzápasom hovoril aj o vážnejších témach.
Aké boli reakcie v Slovinsku na žreb baráže Ligy národov?
Ak Slovinsko hrá v hocijakom športe so Slovenskom, prvá reakcia je vždy v rovine žartov. Niektorí ľudia, ktorí si stále mýlia tieto dve krajiny, teraz budú v rozpakoch a budú si myslieť, že jedna a tá istá krajina hrá proti sebe samej. Myslím si, že takéto situácie veľmi dobre poznáte aj vy na Slovensku.
Ale inak sme žreb brali veľmi neutrálne, nebola tam žiadna prehnaná radosť, že sme dostali Slovákov, ani nejaké obavy.
Podľa mňa futbal v týchto dvoch krajinách je v mnohých aspektoch na veľmi podobnej úrovni, aj preto tam neboli extrémne reakcie. Stretnú sa dve veľmi vyrovnané mužstvá, medzi ktorými nie je nejaká vyhrotená rivalita.
Pred zápasmi baráže teda nie sú žiadne bombastické očakávania.
Slovinsko skončilo na treťom mieste skupiny 3 v B-divízii Ligy národov. Dvakrát ste zdolali Kazachstan, dvakrát ste remizovali s Rakúskom a dvakrát ste prehrali s Nórskom, navyše vysokým rozdielom, vonku 0:3 a doma 1:4. Ako brala tieto výsledky futbalová verejnosť?
Nebolo to nejaké veľké sklamanie. Slovinsko čakalo veľmi dlho na to, aby bolo znovu súčasťou veľkého turnaja a to sa podarilo. Leto na EURO v Nemecku, keď sme sa dostali do osemfinále, takmer sme vyradili Portugalsko a vypadli sme len po penaltovom rozstrele, bolo veľmi emotívne. Po týchto emóciách nikoho veľmi nezaujímala Liga národov.
Myslím si, že aj hráči boli emočne takí vyčerpaní, že v septembri a októbri bolo pre nich veľmi náročné naladiť sa na ďalšie zápasy a brať Ligu národov tak vážne ako by mali.
Táto emočná prázdnota bola kľúčovým faktorom pre mužstvo, ale aj pre fanúšikov. Mnohí si povedali: „Pred dvoma mesiacmi som bol na šampionáte v Nemecku, naozaj teraz musím pozerať nejakú Ligu národov?“
Samozrejme, takýto prístup v športe nikdy nie je správny, ale je zase pochopiteľný.
Teraz si však už každý uvedomuje, že musíme začať odznova. V zime sme stlačili reset a myslím si, že tentoraz to bude úplne iné. Už teraz cítiť vzrušenie pred dvojzápasom so Slovenskom a potom nasleduje kvalifikácia na majstrovstvá sveta, ktorú by sme tiež chceli zvládnuť.
Slovensko takisto zažilo pamätný európsky šampionát a tiež bolo veľmi blízko, aby vyradilo veľkého favorita…
Pamätám si to. Bol to bláznivý zápas. Spomínam si, že v ten večer boli tlačové konferencie pred naším zápasom s Portugalskom a počas nich sme sledovali Slovensko – Anglicko na mobiloch…
Náš tréner Matjaž Kek dokonca povedal, že vo futbale sa môže stať všetko, veď Slovensko vyradilo Anglicko, lebo poslednú informáciu mal o tom, že Slováci tesne pred koncom vedú nad favoritom 1:0.
Ako vnímate nomináciu na dvojzápas so Slovenskom? Chýbajú v nej nejakí kľúčoví hráči, či už pre zranenie alebo iné dôvody?
Kostra tímu je stabilná, je tam osemnásť najlepších hráčov Slovinska. O nejakých doplnkových hráčoch sa dá diskutovať, či mal tréner povolať niekoho iného, ale základ je daný. V kádri sú všetci dôležití futbalisti a nevieme o žiadnom zranení. Samozrejme, nejaké menšie šrámy tam môžu byť, ale to by nemalo ohroziť ich účasť.
Slovensku chýbajú až traja hráči zo základnej zostavy: Peter Pekarík, Juraj Kucka aj David Strelec. Myslíte si, že toto môže byť rozhodujúce?
Možno, ale podľa mňa Slovensko môže podať dobrý výkon aj bez týchto hráčov. Podľa mňa to bude zápas, v ktorom nezáleží až tak na tom, kto bude hrať. Tento zápas nerozhodnú individuality.
Myslím si, že ani Slovensko, ani Slovinsko nemá hráčov, ktorí by mohli rozhodnúť bez tímového výkonu. Bude to typický zápas dvoch krajín, ktoré zakladajú najmä na tímovosti.
Podľa mňa rozhodne väčšia túžba vo víťazstve, väčšia motivácia. Pre obe mužstvá je charakteristické, že svoje najväčšie úspechy dosiahli práve prístupom „všetci za jedného, jeden za všetkých“.
V slovinskom tíme sú dvaja hráči, ktorí hrajú na Slovensku, Kenan Bajrič v Slovane Bratislava a Adrián Zeljkovič v Spartaku Trnava. Môže to mať nejaký význam?
V dnešnej dobe už veľmi nie. Samozrejme, vždy je dobré mať na ihrisku alebo blízko ihriska hráčov, ktorí rozumejú súperovi, ale tieto veci boli dôležité možno pred štyridsiatimi rokmi. V súčasnosti je o každom mužstve dostupných množstvo informácií.
Na Slovensku si veľmi dobre pamätajú aj Andraža Šporara, ktorý v Slovane bol najlepší strelec súťaže, no v súčasnosti sa mu veľmi nedarí. V Panathinaikose toho veľa na jeseň neodohral aj pre zranenia, pred mesiacom prestúpil do tureckého Alanyasporu. Ako ho vnímate?
Andraž je skvelý chlap, ozajstný profesionál, vždy do toho dá maximum. Má výborné vzťahy so spoluhráčmi, s trénerom, s novinármi. Je to naozaj jeden z najlepších chalanov, s ktorým môžete hrať alebo spolupracovať.
Vždy ide naplno a chce spraviť všetko preto, aby pomohol tímu. On sám najlepšie vie, že momentálne nie je v ideálnej forme. Jeho dobrodružstvo v Panathinaikose nešlo práve tým smerom, ako by si želal.
Podobnú situáciu však už zažil viackrát v kariére, že niekde bol veľmi úspešný a potom chcel skúsiť niečo väčšie, ale tam to celkom nevyšlo.
Ak dostane príležitosť a nastúpi, nechá svoje srdce na trávniku. Aj keď nedáva góly, môže byť veľmi užitočným hráčom pre tím, lebo dokáže otvárať priestory Benjaminovi Šeškovi.
Myslíte si, že Šporar bude v základnej zostave?
Je to päťdesiat na päťdesiat. Pred niekoľkými mesiacmi by bol samozrejme určite v základe, tentoraz to nie je až také isté.
Ale v jeho prospech môže hovoriť, že veľmi dobre pozná systém hry, odohral veľa zápasov v reprezentácii a je zohratý so svojimi spoluhráčmi.
Tréner môže zvážiť aj to, že Andraž veľmi dobre pozná Tehelné pole, aj tam veľakrát skóroval. Akonáhle nastúpi na trávnik v Bratislave, môžu sa mu vrátiť spomienky a automatizmy.
Spomínali ste, že to nebude zápas o individualitách, Slovinsko však jednu obrovskú individualitu nepochybne má: je ním brankár Atlética Madrid Jan Oblak. Aký je jeho význam pre slovinskú reprezentáciu?
Oblak je viac než superstar, ale pri všetkej úcte, je to brankár. On by bol prvý, ktorý by povedal: „V bránke spravím, čo môžem, ale nemôžem sám vyhrávať zápasy.“
Je zaujímavé, že Slovinsko vždy malo svoju najväčšiu hviezdu v bránke, pred Oblakom to bol Samir Handanovič.
Jan je skvelý, spraví všetko pre tím, pre Slovinsko dokonca viac, ako pre Atlético. Pri všetkých našich veľkých víťazstvách zohral kľúčovú úlohu a viackrát podržal mužstvo. Dokáže chytiť strely, ktoré sa zdajú nechytateľné.
Veľmi ma mrzí, čo sa stalo v zápase Ligy majstrov medzi Atléticom a Realom Madrid. Určite by mal oveľa lepšiu náladu, ak by Atlético postúpilo, ale na druhej strane je to veľký profík, miluje reprezentáciu a sklamanie jeho výkon určite neovplyvní. Slováci budú mať čo robiť, aby ho prekonali.
Ako vnímate slovenský tím? Ktorí hráči sú najznámejší v Slovinsku?
Lobotku poznajú všetci. Slovinci sledujú taliansky futbal, je to blízko nás a je to niečo, s čím sme vyrastali v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Pre generáciu dnešných štyridsiatnikov a päťdesiatnikov je trojica Inter Milán, AC Milán a Neapol stále posvätná.
Lobotka je hviezda aj v Slovinsku, všetci vedia, kde hrá, čo hrá, ako hrá. Myslím si, že mnoho fanúšikov sa teší na to, že ho uvidia aj v tomto vzájomnom zápase.
Slovenská reprezentácia pod vedením Francesca Calzonu si vytvorila svoj vlastný štýl, čomu je verný bez ohľadu na súpera. Má podobný prístup aj Matjaž Kek, alebo hru viac prispôsobuje konkrétnym súperom?
Náš tréner je oveľa viac oportunistický a pragmatický. Určite by nehral tým istým spôsobom proti Slovensku ako proti Portugalsku.
Podľa neho kľúčové je byť motivovaní a agresívni, ukázať srdce a energiu. Stále tvrdí, že dôležitý je výsledok a ak sa vyhrá, nikto sa nebude vypytovať, prečo sme nehrali krajšie.
