Hráči za ním stoja, odborníci ho chvália, no výsledky vyvolávajú aj pochybnosti. Slovenská reprezentácia pod vedením Francesca Calzonu ukázala tvár moderného tímu, ktorý dokáže potrápiť gigantov, no zároveň aj mužstva, ktoré sa v kľúčových momentoch rozpadá.
Po neúspešnej kvalifikácii na majstrovstvá sveta sa preto natíska zásadná otázka: má Calzona pokračovať ako tréner Slovenska?
Jeho zmluva sa končí už v utorok (31. marca), keď Slovensko doma odohrá prípravný zápas proti Rumunsku. Rozhodnutie sa blíži – a argumenty sú na oboch stranách.
Taliansky tréner dal Slovensku niečo, čo tu roky chýbalo – systém, identitu, pocit, že vieme hrať futbal aj proti lepším. Lenže dnes stojíme pred nepríjemnou pravdou: systém bez výsledku má svoju trvanlivosť. A tá sa možno práve naplnila.
Slovensko pod jeho vedením dokázalo veci, ktoré by ešte nedávno zneli ako fantázia.
Dva zápasy a desať inkasovaných
Výhra na majstrovstvách Európy nad Belgickom, po sebavedomom výkone takmer vyradili Anglicko. Je tu rešpekt od súperov aj trénerov.
Dokonca aj tréner majstrov sveta Lionel Scaloni si našiel čas, aby Calzonovi zložil kompliment. To nie je málo. To je dôkaz, že Slovensko sa na chvíľu dostalo na mapu moderného futbalu.
Lenže potom príde boj a svetový šampionát 2026 a s ním realita.
Desať inkasovaných gólov v posledných dvoch zápasoch. Debakel 0:6. Kolísavé výkony, ktoré pripomínajú jazdu na horskej dráhe. Jeden zápas takmer dokonalý, ďalší úplne prázdny. Tím, ktorý vie zahrať veľký futbal, ale nevie ho zopakovať.
A to nie je náhoda. To je vzorec.
Videli sme ho už skôr. V kvalifikácii na EURO 2024 Slováci síce zvládli výsledky – vyhrali na Islande, v Luxembursku aj v Lichtenštajnsku – no herne sa trápili a neboli lepší ako outsider.
Slovensko nikdy tak dobre nehralo
Body často zachraňovala aj šťastena. Paradoxne najlepší výkon prišiel doma proti Portugalsku. A prehrali.
To je možno najpresnejší obraz Calzonovho Slovenska: keď hrá dobre, nemusí vyhrať. Keď vyhrá, nemusí hrať dobre.
A medzi tým všetkým stojí jeden symbol. Ondrej Duda. Futbalista, ktorý dokáže hrať na svetovej úrovni – ale iba keď je na vlne. Presne ako celé mužstvo.
„Tréner Calzona odviedol na Slovensku úžasnú robotu. Slovenská reprezentácia nikdy tak nehrala, ako hrala pod vedením trénera Calzonu. Postúpili sme na majstrovstvá Európy (2024) a tam sme sa predviedli hrou, ktorú ocenili nielen slovenskí fanúšikovia, ale aj európski.
Nielen naši súperi, ale aj iní. Francesco Calzona bol z 24 trénerov až na 19. mieste so svojím platom 70-tisíc,“ ozrejmil prezident zväzu Ján Kováčik. Nedávno vyhlásil, že chce, aby Talian pokračoval.
Hráči ho nasledujú
Za Talianom stoja hráči - veria mu, čo je extrémne dôležité. Všetci lídri deklarovali, že by chceli, aby pokračoval ďalej.
„Nech si ľudia urobia vlastný názor. Za mňa ukázal tvár. Hrali sme dobrý futbal. My sme Slovensko, nemôžeme očakávať, že budeme každý rok na EURO alebo MS. Calzona nám dal systém, podľa mňa by mal pokračovať, ale o tom ja nerozhodujem,“ povedal pre STVR Stanislav Lobotka, ktorý mal proti Kosovu kapitánsku pásku.
Podobne hovoril aj Lukáš Haraslín:
„S trénerom máme všetci hráči výborný vzťah. Odviedol kus roboty, čo bolo vidno aj v zápasoch. Rukopis tu zanechal, ale nie je to otázka na mňa. Ak však bude pokračovať, bude to len dobré.“
Velebí ho Weiss
Kapitán Milan Škriniar dodal:
„Všetci chalani cítime, čo nám spolu so svojím realizačným tímom dal za tie roky. Ako sme dokázali konkurovať najlepším európskym tímom. Máme nejaký vlastný štýl a prezentáciu v každom zápase.
Boli stretnutia, kde to bolo lepšie, boli také, kde to nešlo. Celý realizačný tím nám dal veľa. Ťažko povedať, čo sa udeje a neudeje. Ja za celé mužstvo môžem povedať, že my za trénerom určite stojíme.“
Calzona si získal obdiv aj medzi odborníkmi. „Je takmer taktický dokonalý,“ vyhlásil legendárny tréner Vladimír Weiss.
Sám Calzona spomenul aj uznanie z najvyšších kruhov:
„Lionel Scaloni, tréner Argentíny, ma zastavil a povedal mi: ‚Tréner, chcem ti zagratulovať k tomu, ako hrá tvoje mužstvo. Sledujem európske zápasy, juhoamerickú kvalifikáciu hráme po nich.‘ Povedal mi: pogratuluj hráčom, ako hrajú. To isté mi povedal jeho asistent Walter Samuel,“ prezradil Francesco Calzona.
Dve tváre jedného tímu
Slovensko pod Calzonom aj v poslednom boji o MS 2026 opäť ukázalo dve tváre. V úvode kvalifikácie proti Nemecku podalo zrejme najlepší výkon v dejinách samostatnosti, no v ďalších šiestich zápasoch sa k nemu ani len nepriblížilo.
V koľkých polčasoch boli Slováci herne lepší ako súper? Zrejme iba v piatich z celkových štrnástich.
VIDEO: Zostrih gólov zápasu Slovensko - Nemecko
Calzona pritom pred zápasom v Lipsku proti Nemecku otvorene pomenoval, čo jeho tímu sedí:
„Pokiaľ hráme proti súperovi, ktorý chce hrať futbal, je to určite pre nás výhoda. Vyhovujú nám konštruktívne mužstvá.“
Odveta však ukázala opak. Veľké tímy sa dokážu prispôsobiť, zmeniť plán a prečítať súpera. Nemci Slovákov v závere kvalifikácie úplne rozobrali.
Defenzívne chyby
Skúsme sa pozrieť na čísla a výsledky v kompletných rokoch pod Talianom. Sú tam zarátané aj zápasy Ligy národov a prípravné zápas.
• rok 2023: 70 percent výhier
• rok 2024: 50 percent
• rok 2025: 37,5 percenta
V boji o MS 2026 Slováci vyhrali štyri zo siedmich zápasov, no posledné dva prehrali a inkasovali v nich až desať gólov.
Defenzívne chyby boli alarmujúce. Najmä debakel s Nemeckom (0:6) výrazne ovplyvnil celkové skóre 9:12.
Limity systému aj kádra
Calzona je konzervatívny tréner. Trvá pomerne dlho, kým novému hráčovi dá šancu v základnej zostave. Pýta si čas. Lenže medzinárodný futbal čas veľmi nedáva. A veľkosť trénera sa ukazuje aj v tom, ako rýchlo dokáže nováčikov zapracovať a pripraviť ich na jeho systém.
Počas kvalifikácie navyše chýbali kľúčoví hráči. V Severnom Írsku nehrali Lobotka ani Hancko. Dlhodobo mali zdravotné problémy Ivan Schranz a Lukáš Haraslín. Denis Vavro a Tomáš Suslov neodohrali pre zranenie ani minútu. V baráži proti Kosovu chýbal kapitán Milan Škriniar.
Napriek tomu Calzona menil základnú zostavu, iba keď ho prinútili zranenia. Stavil na stabilitu – hráči poznajú systém a systém pozná ich.
Individuálne výkony
Najlepším Slovákom v boji o MS bol Dávid Hancko. Dávid Strelec podal výborný výkon proti Nemecku, no v ďalších zápasoch sa trápil a mal aj zdravotné problémy. Oporou bol tradične brankár Martin Dúbravka, až na chybu v Severnom Írsku.
Kľúčovou postavou zostal Stanislav Lobotka, hoci dva zápasy vynechal pre zranenie. Výborné momenty mali Leo Sauer a Lukáš Haraslín, no obaja potrebujú lepšiu produktivitu.
Slovensko bolo výrazne nebezpečnejšie po ľavej strane, čo súperi dokázali prečítať a prispôsobiť sa tomu.
Chýbal aj klasický strelec. V siedmich zápasoch dalo Slovensko deväť gólov, o ktoré sa podelilo osem rôznych hráčov: Hancko, Rigo, Obert, Schranz, Valjent, Haraslín, Bobček. Iba Strelec skóroval viac ako raz – dva góly.
Realita proti pocitu
Ak chceme objektívnejšie hodnotiť kvalitu výkonov, treba sa pozrieť na vzájomné zápasy:
• Boli Slováci v dvojzápase celkovo lepší ako Nemecko? Nie. Skóre 2:6 hovorí jasne.
• Boli lepší ako Severné Írsko? Rovnako ťažko povedať. Obaja dominovali na domácej pôde a celkové skóre 1:2 hrá v prospech Írov.
• Boli lepší ako Luxembursko? Výsledkovo áno (3:0). Herný prejav však ukazoval, že Slováci boli lepší iba doma – a aj tam sa v prvom polčase trápili. V Luxembursku ich zachránil gól v nadstavenom čase, domáci boli nebezpečnejší.
• Boli lepší doma ako Kosovo? Ani to sa nedá povedať.
A to všetko treba hodnotiť aj v širšom kontexte. Luxembursko, Kosovo a Severné Írsko sú menšie krajiny s užším výberom hráčov. Luxembursko ani Kosovo nikdy nehrali na veľkom turnaji, Severné Írsko sa tam dostalo iba raz za posledných štyridsať rokov.
Dilema bez jasnej odpovede
Vynárajú sa otázky, ako sa Slovensko posunulo. Zodpovedajú výsledky platu hlavného trénera a celého realizačného tímu? Môže si Slovenský futbalový zväz, ktorý ťažia veľké dlhy, dovoliť trénera s takým platom?
Slováci pod vedením Calzonu dvakrát nepostúpili z C-kategórie Ligy národov a nepostúpili ani na majstrovstvá sveta.
Na druhej strane, priniesol hernú identitu, rešpekt a výkony, ktoré tu dlho neboli.
A otázka dnes neznie iba tak, či Slovensko bude chcieť Calzonu. Rovnako dôležité je, či Calzona bude chcieť zostať.
Pôjde za lepším?
Jeho angažmán na Slovensku mu otvoril dvere do pozície hlavného trénera na vyššej úrovni. Je reálne, že môže dostať ponuku z inej - lukratívnejšej adresy, ktorú nebude môcť odmietnuť.
Calzona dal Slovensku systém. Otázkou je, či je to systém, ktorý prinesie aj pravidelnejšie výsledky – a či tento príbeh bude mať pokračovanie.
Rozhodnutie nebude len o minulosti, ale najmä o vízii. Pokračovanie znamená dôveru v proces. Koniec by bol signálom, že dobrý systém nestačí.
A práve v tom spočíva najväčší paradox éry Francesca Calzonu.
