Šokoval ho robot na ulici. Slovenský stopér strávil rok v klube estónskej legendy

Slovenská futbalová reprezentácia nastúpi v utorok večer v poslednom stretnutí Ligy národov v Trnave proti Estónsku.

Nie je veľa slovenských futbalistov, ktorí majú priamu skúsenosť s futbalom v tejto baltickej krajine. 21-ročný stopér Ružomberka JAKUB LUKA strávil uplynulú sezónu v Nomme United na hosťovaní.

Klub vedie legenda estónskeho futbalu, bývalý brankár Mart Poom a bola to jeho prvá sezóna v najvyššej súťaži. Hoci mužstvo obsadilo posledné miesto, mladý Slovák si účinkovanie v ňom pochvaľuje.

Tento rok ste strávili v Estónsku v klube Nomme United, ktorý ako nováčik skončil na poslednom mieste tabuľky v najvyššej súťaži. Ako hodnotíte túto skúsenosť?

Na začiatku som nevedel, čo od toho čakať, ale už v prvých mesiacoch som bol veľmi milo prekvapený. Dalo mi to veľa po futbalovej ale aj po ľudskej stránke.

Bol som prvýkrát takto ďaleko od rodiny, musel som sa starať sám o seba. Bol som sám, bol som v inom prostredí, musel som komunikovať v angličtine, teda ma to posunulo aj po jazykovej stránke.

Videl som iný pohľad na futbal, lebo sme mali asistenta trénera z Ekvádoru, čiže to bola taká juhoamerická škola. Celkovo hodnotím moje pôsobenie v Estónsku veľmi pozitívne.

Aj preto, lebo som tam hrával stále pravidelne. Až na pár zápasov, keď som bol zranený, som odohral prakticky všetko v základnej zostave.

Nomme United skončil na poslednom, desiatom mieste a počas celej sezóny, ktorá sa hrá systémom jar-jeseň, získal iba 15 bodov. Čím to bolo?

Vekový priemer mužstva bol veľmi nízky. Jediným starším hráčom bol brankár, ktorý má tridsať.

Kapitán a jeden krídelník mali 24 a zvyšok samí mladí hráči, ročník 2003, 2004, dokonca 2005. Klub postúpil prvýkrát do prvej ligy a chcel to odohrať so svojimi mladými hráčmi, nechceli veľa starších posíl.

Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, ale aj sa mi to veľmi páčilo, takisto ako aj štýl, ktorým sme sa chceli prezentovať. Hoci sme boli na konci tabuľky, stále sme chceli hrať futbal, nie iba nakopávať a brániť, práve naopak: tvoriť hru a to sa mi páčilo.

Nebolo ubíjajúce hrať v mužstve, ktoré nevyhráva?

Nebudem klamať, bolo to ťažké. Najmä tá druhá polovica sezóny, lebo v tej prvej ešte bola kopa remíz a mali sme aj dve výhry. Druhá polovica však bola náročná. Aj pre mňa, lebo som mal problém s kolenom a predtým s trieslom, čo ma na dlhšiu dobu vyradilo.

Boli tam dva zápasy, kedy sa to zlomilo. Mali sme ich vo svojich rukách, ale dostali sme góly v závere. Kalev Tallinn bol o jedno miesto nad nami, vyhrávali sme 1:0 a dostali sme vyrovnávajúci gól v 95. minúte. V ďalšom kole sme vyhrávali nad FC Kuressaare 2:1 a v 88. minúte sme dostali fakt smolný gól. Boli to zápasy, keď na nás spadla deka a už nám nevyšlo absolútne nič.

Bolo to náročné, že sme mali také výsledky, no na druhej strane som to bral tak, že mám možnosť hrať prvú ligu a aj toto ma môže posunúť. Zase je to nejaká nová skúsenosť a celkovo to hodnotím pozitívne.

Dali ste aj jeden gól, zhodou okolností proti majstrovi, Levadii Tallinn, s ktorým ste v závere súťaže remizovali 1:1. Ako k tomu prišlo?

Bol to jeden z tých zápasov, keď sme až tak moc hrať nemohli, lebo Levadia v lige valcovala všetko, tak sme boli viac v defenzívnom bloku. Ja osobne to mám aj rád, ako vysoký obranca mám rád, keď idú centre, sme pod tlakom a môžem brániť a mať súboje.

Od začiatku som sa cítil veľmi dobre, vyhrával som súboje. Potom sme dostali smolný gól a asi desať minút na to sme kopali penaltu.

Aj na základe toho, že som sa cítil tak dobre a mal som sebavedomie celý ten zápas, tak som povedal, že pôjdem. Predtým sme zahodili nejaké penalty a už aj po tréningoch som ostával a kopol som si dve-tri penalty. Vravel som si, že na ďalšiu penaltu pôjdem. Tak to tak vyšlo.

Bol bod proti majstrovi akou-takou náplasťou na tie neúspešné výsledky predtým?

Keď už bolo jasné, že sme vypadli, tréner nám povedal, že s tým už nespravíme nič, ale stále máme pred sebou zápasy, ktoré nám môžu pomôcť do budúcna, lebo nikdy nevieme, kto sa môže na nás pozerať.

Chcel, aby atmosféra v kabíne nebola znudená, smutná, ale práve naopak. Možno, že sa s niektorými už nikdy neuvidíme alebo nebudeme hrať a aj preto by sme sa mali snažiť, aby sme si tie zápasy užili.

Celkovo aj to sa mi páčilo, že nálada v kabíne bola veľmi dobrá, aj napriek tomu, že sme boli stále dole. Aj to, ako sa klub o nás staral, bolo na veľmi vysokej úrovni.

Viete už, či ostanete v Estónsku, alebo pôjdete do iného klubu?