Bez drámy to asi nejde. Weiss zarobil milióny a Kmotríkovcom pripomína sľuby

BRATISLAVA. Pred 341 dňami zažila Bratislava dlhý a napínavý futbalový večer. Súboj Slovana s tímom Zrinjski Mostar dospel až do pokutových kopov.

V hre bola účasť v skupinovej fáze Konferenčnej ligy, európsku jeseň zažil iba víťaz. Slovenský majster prvý zápas nezvládol, no doma manko zmazal Eric Ramírez.

V predĺžení síce Zrinjski skóroval, no v 122. minúte Ramírez fantastickými nožničkami poslal súboj do rozstrelu, kde Slovan otočku dokonal.

Odvetný súboj mal infarktový záver, vlastne ako takmer každý dvojzápas Slovana v pohárovej Európe.

Po roku sa cesty oboch klubov spojili v druhom kvalifikačnom kole Ligy majstrov. Aj keď to dlho na drámu nevyzeralo, napokon ju Slovan vytvoril.

Po víťazstve v Mostare (1:0) už v 5. minúte zvýšil náskok Aleksandar Čavrič. Po zmene strán ho ešte zveľadil Zuberu Sharani, no súper štvrťhodinu pred koncom znížil a v nadstavenom čase dokonca vyrovnal. 

„Tak, to sme my,“ zneli prvé slová Vladimíra Weissa staršieho po zápase, v ktorom Mostar delil jediný gól od ďalšieho predĺženia na Tehelnom poli.

Napriek zaisteniu si európskej jesene tréner Slovana priznal, že nemá až takú radosť. Mrzeli ho dve veci.

Hrozilo ďalšie hlúpe vylúčenie

Vlani dohrával Slovan proti Zrinjski v oslabení. Krátko pred koncom vyprovokoval Kankavu kapitán Mostaru Nemanja Bilbija, keď údajne urazil jeho nebohú mamu.

Belasí sú v Európe na vylúčenia zvyknutí, pred rokom v Mostare nedohral Tigran Barshegjan, zápas predtým proti Olympiakosu zase Myenty Abena.

V prvom zápase tejto sezóny dostal po uhryznutí súpera červenú kartu Juraj Kucka. A teraz mal namále kapitán Weiss mladší.