KENDICE. Peter Bašista dnes už patrí k legendám slovenského futbalu. Dnes 40-ročný obranca s bohatou ligovou, legionárskou aj reprezentačnou minulosťou stále kopačky na klinec nezavesil.
V súčasnosti je výraznou oporou účastníka Majstrovstiev regiónu – 4. liga východ, FK Slovan Kendice.
O svojej futbalovej ceste Peter Bašista hovorí: „Moja futbalová kariéra prebiehala predovšetkým na Slovensku. Na konci profesionálnej kariéry som hral druhú ligu v Poľsku.
S futbalom som začínal v Tatrane Prešov a ako 16-ročný som zažil debut v najvyššej súťaži. Bol som mládežnícky reprezentant od kategórie U15 až po U21. Odohral som približne 200 zápasov v najvyššej súťaži a podobný počet aj v druhej lige.
Som trojnásobný finalista Slovenského pohára, z toho dvojnásobný víťaz a vicemajster Slovenska s MŠK Žilina. Hral som aj v predkolách Európskej ligy.“
Ako sme už spomenuli v úvode, Peter Bašista pokračoval vo futbalovej kariére aj po skončení profesionálnej éry. Najskôr pôsobil v Sabinove, odkiaľ si to namieril do Kendíc, kde hráva dodnes.
Nováčikovi súťaže sa v aktuálnom ligovom ročníku darí a pohybuje sa v hornej časti tabuľky. Slovan vstupoval do sezóny s vysokými ambíciami.
Peter Bašista k tomu dodáva: „Ciele boli a vždy budú súvisieť s podmienkami, aké v klube sú, a preto by mali byť len tie najvyššie. V tejto súťaži sú kvalitné mužstvá a my ako nováčik by sme, samozrejme, chceli byť v tabuľke čo najvyššie.
S pôsobením mužstva v súťaži – až na pár zaváhaní – môže panovať spokojnosť. Niekedy šport niečo v posledných minútach vezme, ale inokedy aj vráti. Ako nám pred pár kolami.“
Skúsený exreprezentant chce svojmu klubu odovzdať čo najviac:
„S mojím pôsobením – až na to vážnejšie zranenie, ktoré momentálne mám – môžem byť celkom spokojný.
Na seba kladiem vždy tie najvyššie nároky, pretože od toho v mužstve som. Mrzí ma, že teraz nemôžem byť k dispozícii chlapcom, ale taký je život. Aj tak nebudem hrať večne.“
Zápasy sa niekedy vydaria, inokedy nie – často rozhodne aj kúsok šťastia.
„Basi“, ako ho volajú priatelia a spoluhráči, to vidí takto: „Nemám to nastavené tak, aby som hodnotil, či bol zápas najlepší alebo najhorší.
Skôr sa pozerám na to, čo som mohol ja alebo mužstvo urobiť inak, aby sme boli úspešnejší. Aj keď vyhráme, premýšľam, čo všetko ešte môžem zlepšiť – či už ja osobne, alebo celé mužstvo.“
Káder Kendíc je vyskladaný zo starších, skúsených futbalistov, no nechýba v ňom ani niekoľko mladíkov.
Ukazuje sa, že toto zloženie prináša svoje ovocie: „Samozrejme, vždy je dôležité mať vekovo aj kvalitatívne dobre vyskladané mužstvo.
Starší hráči majú dodať kvalitu a skúsenosti v ťažkých situáciách, mladší zase energiu a chuť byť úspešní – možno aj neskôr, vo vyšších súťažiach. Je dôležité mať takto nastavenú hlavu aj myseľ.
Spolupráca je podľa mňa dobrá – v kabíne aj na ihrisku. Keď sa rozpráva k veci a má to efekt, funguje to,“ hodnotí „Baso“ dianie v kabíne aj na trávniku.
Je prirodzené, že skúsený obranca chce na zelených trávnikoch ešte niečo dokázať: „Moje osobné ciele ako hráča sú hlavne zostať zdravý – bez toho je všetko viac-menej nereálne.
Chcem pomôcť mužstvu, pokiaľ budem mať motiváciu, chuť a umožnia mi to aj pracovné povinnosti.
Pri futbale by som chcel ostať aj po skončení aktívnej kariéry – láka ma trénovanie. Rád by som prevzal mužstvo, kde budú vhodné a vyhovujúce podmienky po všetkých stránkach. Som v tomto smere workoholik a hlavne ma to baví.“
Futbal však nie je všetko. Najdôležitejšie miesto v jeho živote majú dve dcérky – jeho najvernejšie fanúšičky:
„Voľný čas chcem venovať hlavne mojim dvom dcérkam, ktoré mi dodávajú veľa energie a lásky. Človek si niekedy uvedomí, že sú v živote dôležitejšie veci – a často až vtedy, keď je neskoro.
Ja chcem ten čas s nimi využiť naplno, lebo život letí a ony čoskoro budú mať svoje záujmy – veď vieme, ako to chodí,“ uzatvára Peter Bašista svoje rozprávanie
