V Neapole ho dvakrát okradli, Číňania mu skomolili meno. Hamšík trénuje aj syna

Dlhoročný kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie odohral v národnom drese rekordných 135 zápasov a s 26 gólmi je aj najlepším strelcom v histórii slovenskej reprezentácie.

Väčšinu svojej kariéry pôsobil v SSC Neapol, v ktorom odohral 408 zápasov a dvakrát vyhral Taliansky pohár.

Obliekal si aj dres čínskeho Dalianu, švédskeho IFK Göteborg a kariéru ukončil v Trabzonspore ako majster tureckej ligy v sezóne 2021/2022.

Vždy, keď mohol, prišiel pomôcť aj reprezentácii. Za Slovensko hral na troch šampionátoch: MS 2010, EURO 2016 a EURO 2020. Cenu pre najlepšieho futbalistu roka Slovenska získal celkovo osemkrát.

MAREK HAMŠÍK ukončil kariéru pred dvoma rokmi. V MVP Talkshow, v ktorej bol hosťom Stanislava Benčata, povedal viac o tom, aké je to trénovať vlastných synov a či prežíval zápasy viac ako hráč alebo teraz ako funkcionár.

Keď som si robil prípravu na naše rozprávanie, tak je miliarda vecí, ktorými sa dá začať, ale jedna mi nedá. Vlasy, výzor. To asi často počúvaš, že už nemáš svoje vlasy. Ja mám teraz väčšie číro než ty.

Práve pozerám, že si to prevzal.

Bolo to tvoje poznávacie znamenie. Chýba ti niekedy, keď sa na seba pozrieš do zrkadla?

Nie, vôbec nie. Ja som si povedal, že keď raz ukončím kariéru, tak si číro dám dole. A tak sa aj stalo a vôbec mi nechýba. Mám ranný chill bez toho, aby som sa ním musel nejako zaoberať.

Ako často si sa oň musel starať počas kariéry? Ako často si chodil k barberovi?

Snažil som sa každý týždeň, boli to väčšinou piatky pred zápasom, aby to bolo fresh, takže som si na tom dal vždy záležať.

Mal si svojho obľúbeného barbera? Ja rád sledujem TV show, kde sú Thierry Henry, Micah Richards a Jamie Carragher. A Richards raz povedal, že on chodí k barberovi trikrát do týždňa a platí za to 200 libier...

Ja som mal v Neapole svojho oddaného barbera a mal som to zadarmo. Našťastie.

Ako sa s tým hlavičkovalo?

Tak hlavičkoval som čelom, našťastie.

Si slovenská futbalová legenda, stále si zostal pri futbale, prakticky okamžite si skočil do funkcionárskeho života, ale venuješ sa aj synom, ktorí takisto hrajú futbal. Tušil si, že keď príde koniec, tak sa takto rýchlo zaradíš medzi funkcionárov, alebo to tak postupne prichádzalo?

Postupne to prichádzalo, keď som bol posledné dva roky v Turecku, kde som bol bez rodiny, a tak som mal veľa času na rôzne veci. A v tom voľnom čase som si väčšinou pozeral zápasy svojich synov. Tie som si vždy nejako rozoberal, čo by som mohol zlepšiť a čo by mohli robiť lepšie. Takže som si povedal, že keď skončím, tak budem trénovať.

A vyšlo to tak, že teraz trénujem staršieho syna už druhý rok. A tá práca ma baví, či už s deťmi, alebo aj v reprezentácii s chalanmi. Táto práca ma napĺňa a vidím sa v tom. Mám to šťastie, že tento rok ma tiež vybrali na štúdium Pro licencie. Takže tento rok by som si ju už chcel dokončiť a potom časom určite prehupnúť aj do veľkého futbalu.

Je náročné alebo skôr jednoduché trénovať vlastného syna?

Ťažké, určite, ťažké. Predsa len, je to syn a viem, že si môžem k nemu dovoliť viac, ako k druhým, ale snažím sa to udržovať v nejakej miere, aby to najmä on neucítil, ale myslím si, že nám to spolu funguje a že vidí sám na sebe, že sa zlepšuje a posúva sa dopredu.

Rozprávate sa o futbale aj doma, alebo sa aspoň tam snažíš túto tému vypustiť?

Aj doma sem-tam. Pozerám si zápasy, alebo si rozoberám nejaké videá. Ukážem mu, čo by mohol spraviť lepšie, alebo čo spravil super. Takže viem ho aj pochváliť, ale aj povedať, čo spravil zle. Myslím si, že teraz je už v takom veku, keď to už nie je čisto o nejakej vášní, ale už treba aj trochu taktiky a trénerské oko. A on si dá veľmi rád poradiť.

Obidvaja synovia sa venujú futbalu. Vidíš ich v tom, že raz budú v reprezentácii a v nejakom veľkom klube?

Som na nich pyšný a som rád, že športujú. Som pyšný na staršieho syna, ktorý sa dostal do prvej reprezentácie U15. Teda je v širšej nominácii a to ma veľmi teší. A musím povedať, že sú obaja veľmi talentovaní, takže toto je pekné, ale nič to zatiaľ neznamená.

Tvoj futbalový príbeh je vlastne z 90 percent kariéry spojený s Talianskom. Pamätám si, že keď si začínal v Brescii, raz sme s tebou robili rozhovor. Úprimne ti poviem, že ani sme nevedeli, že tam nejaký Hamšík je, ale vyskočilo nám, že slovenský futbalista debutoval v Taliansku. Tak si pamätám, že sme s tebou telefonovali a rozprávali sa o tom debute. Vtedy bol obrovský svet iba pred tebou. Keď sa teraz na to pozrieš, asi by ti vtedy nenapadlo, že budeš mať takú kariéru.

Určite nie. To sú také vysnívané veci, ktoré si predstavuješ ako malý chlapec, že to raz dokážeš. Ale mne sa to aj skutočnosti stalo, takže som veľmi vďačný a pyšný na svoju kariéru. Naozaj som si ju užil do posledného zápasu. Niekedy si pripomeniem tie pekné momenty, ktoré som zažil, ale stáva sa mi to málokedy.

Skôr keď zachytím nejaké videá na sociálnych sieťach, ale pozerám sa skôr do budúcna. Pozerám sa dopredu, kde sa vidím alebo kde vidím svojich chlapcov. Najmä sa snažím dať im pomocnú ruku, aby mali správne nastavenie. Obaja chcú byť profesionálnymi futbalistami a obaja na to aj majú. Ale potom to bude už iba na nich.

Ako si sa vyrovnával s tlakom počas kariéry?

Bol som sám do seba utiahnutý. Ale tlak na tej najvyššej úrovni je obrovský zo všetkých strán, či už od novinárov, fanúšikov, ale aj trénerov. Ale snažil som sa byť vždy silný a pozerať sa dopredu a nie zamýšľať sa nad chybami, lebo to už späť nevrátim a skôr som sa z nich snažil nejako poučiť a ísť ďalej. V tomto si myslím, že som bol veľmi silný a vždy pozitívne nastavený. A k úplnému koncu kariéry som bol až taký, že som ani nevnímal okolie a nečítal som už žiadne články.

VIDEO: Marek Hamšík v MVP Talkshow

Teba si aj vytrénovalo to, že si 90 percent kariéry hral v Neapole. To prináša neuveriteľný tlak, ale to je tým mestom, akým spôsobom sa tam žije. To je ako u nás na Slovensku počas MS v hokeji, keď sú všetci tréneri. Tak v Neapole sa zasa všetci 'vyznajú' do futbalu.

Tam sú všetci tréneri od malého dieťaťa po najstaršiu babičku, takže máš úplnú pravdu, že tam to futbalom žije, ale v tomto to bolo krásne, že pre nich si bol všetko ako hráč, ktorý klubu dal všetko. Oni si to nesmierne vážia, takže to ešte zostalo doteraz. Keď sa tam objavím, tak tam mám obrovské meno a to je naozaj krásne, že ľudia sú za to vďační.

V Neapole som bol a keď som robil reportáž, rozprával som sa s ľuďmi. Keď som si sadol k taxikárovi a spýtal sa, odkiaľ som, tak hneď zaznelo Marek Hamšík a už to išlo. A pre teba je určite príjemné aj teraz, keď tam prídeš.

Je úžasné, keď človek vie, že tam zanechal nejakú stopu. Nielen v hocijakom meste, ale aj v takom veľkom klube s veľkou históriou.

VIDEO: Marek Hamšík a jeho TOP momenty v drese SSC Neapol

Povedz mi, aké to bolo, keď si niekde chcel ísť. To mesto je v tomto šialené. Všade, kam som sa pozrel, boli zástavy. To som v živote ešte nevidel.

To bolo také programovanie, že o desiatej ráno je dobré ísť do mesta, lebo vtedy tam ešte nie je toľko ľudí. Naobedovať sa alebo na večerať som chodil radšej von z mesta. V tomto boli nepochopiteľní, že keď vedia, že sa prechádzam s rodinou alebo som s rodinou na večeri, aj tak dokázali prísť a fotiť sa a rozprávať sa.

Ako si sa maskoval? Lebo s tým účesom to bolo asi náročné.

Do mesta som chodil iba so šiltovkou. Bez šiltovky to nemalo ani význam. V Neapole ma aj dvakrát okradli. Rovno pred štadiónom mi aj zobrali hodinky.

A vedeli, že okrádajú Hamšíka?