Plný radosti a nadšenia. Brankár bez zápasovej praxe vychytal nulu na pôde ligistu

BRATISLAVA. Pohárovú púť Lipian a skvelé výkony brankárskeho kolegu sledoval z lavičky. Pred semifinálovým dvojzápasom vôbec nečakal, že by sa mohol dostať na ihrisko. Do hry však musel zasiahnuť už v úvode prvého stretnutia, keďže brankárska jednotka Lipian dostala červenú kartu.

LUKÁŠ ŠUPKA bol v nezávideniahodnej situácii a jeho mužstvo napokon utrpelo krutú prehru 0:5. V odvete v Ružomberku si to však 24-ročný brankár a celý tím treťoligistu maximálne vynahradil.

Hostia hrali s chuťou, Šupka bol nepriestrelný a napokon Peter Vitovič vsietil aj víťazný gól.

Hoci postup Ružomberka bol jednoznačný, po výhre 1:0 boli hráči ŠK Odeva Lipany právom šťastní a hrdí. Veľkú radosť mal aj brankár Šupka, ktorý sa ochotne podelil o svoje pocity v telefonickom rozhovore pre Sportnet.

Boli ste jedným z najlepších hráčov Lipian na pôde Ružomberka. Ako ste prežívali zápas?

Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné postaviť sa do brány. Nemám žiadnu zápasovú prax a nastúpil som už aj v prvom stretnutí proti takému kvalitnému súperovi.

Teraz som sa už na to pripravoval, mal som rozcvičku, takže viac som si veril. Mužstvo bojovalo, ťahalo jeden za druhého, to sa ukázalo aj na výsledku.

V prenose prvého zápasu sme videli, ako ste si narýchlo zaväzovali šnúrky na kopačkách po bleskovom vylúčení vášho brankárskeho kolegu Petra Bartoša. Teraz to bolo asi iné, keďže ste vedeli, že pre trest Bartoša pôjdete od začiatku do bránky.

Bol vtedy úplne v šoku. Ani som nemal žiadne pocity, ani som tomu neveril, že nastupujem do toho zápasu. Myslel som si, že sa mi to len sníva.

Nakoniec mi vyšiel aspoň ten druhý zápas. Pripravoval ma môj brankársky spoluhráč Peter Bartoš. Pripravil ma veľmi dobre.

Je to však o výkone celého mužstva a mužstvo ma dnes podržalo.

VIDEO: Zostrih zápasu Ružomberok - Lipany

V prvom zápase sa zrodil pre vás krutý výsledok 0:5. S akými cieľmi ste išli do odvety?

Nemali sme veľké oči, že chceme bojovať o postup. Vedeli sme, proti komu ideme hrať a na akej pôde, ale chceli sme si to dostatočne užiť a pokúsiť sa streliť gól. Nakoniec sa to podarilo, dokonca aj vyhrať. Sme veľmi vďační a veľmi šťastní. Je to moment, ktorý si zapamätáme do konca života.

Keď rozhodca odpískal koniec, ľahli ste si a búchali ste o zem od radosti. Čo vám bežalo hlavou?