BRATISLAVA. Knižná novinka Divoké deväťdesiatky odkrýva zákulisie slovenského futbalu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia cez strhujúce príbehy troch mužov, ktorí zažili vrchol kariéry krátko po páde socializmu, v čase divokého a neprehľadného hospodárenia.
Otvára aj trinástu komnatu slovenského futbalu i bratislavského Slovana.
Kniha vyšla iba pred pár dňami vo vydavateľstve Petit Press a Sportnet vám z nej ponúka úryvky.
Jeden z hlavných hrdinov je Vladimír Kinder, moderný krajný obranca, ktorý predbehol dobu. Ako prvý Slovák sa predal do slávnej Premier League.
Na svojom prestupe priblížil, ako v tých rokoch fungovali transfery do zahraničia. Nebolo neobvyklé, že sa najskôr kluby dohodli na prestupovej sume a keď malo prísť k podpisu zmluvy, jeden klub sumu zrazu zvýšil a zástupcovia druhého sa ihneď postavili a odišli.
Takto Kinderovi stroskotal prestup do Leicesteru City – dva roky predtým, ako odišiel do FC Middlesbrough.
Vozí lieky
S Kinďom, ako ho volajú kamaráti a známi, sme sa stretávali v bratislavskom obchodnom centre. Vždy okolo obeda.
„Ráno mám ešte nejakú robotu. Vozím lieky pre lekárne,“ priznal v knihe Divoké Deväťdesiatky.
Počas rozhovorov sme prešli celú jeho kariéru. Za Slovan hrával už od žiackych kategórií.
A do klubu sa vrátil aj ako tréner. S Ladislavom Peckom a Mariánom Zemanom získali so Slovanom majstrovský titul v sezóne 2008/2009. Bolo to v čase, keď klub kúpil Ivan Kmotrík starší.
Pre to, čo nasledovalo, však trošku zanevrel na klub, v ktorom vyrástol a dosiahol najväčšie futbalové úspechy.
„Stále však hrávam za starých pánov Slovana,“ povedal na odľahčenie.
Bol to totálny psychopat
Kinder bol najlepším slovenským futbalistom roka 1994.
Jeho špecialitou bolo, že si z ľavej strany navážal loptu na os ihriska, odkiaľ posielal ďalekonosné strely. Bol výnimočný aj obojnohosťou. Vedel rovnako dobre odcentrovať či zakončiť pravačkou i ľavačkou.
Kniha s názvom Divoké deväťdesiatky počas krstu v Bratislave v piatok 22. novembra 2024. Traja bývalí futbalisti ŠK Slovan Bratislava Miloš Glonek, Vladimír Kinder a Jaroslav Timko rozprávajú o deväťdesiatych rokoch, kedy mal Slovan fanúšikov po celom Slovensku. Boli to časy plné divokých praktík, napríklad pri prestupe hráčov. Všetci traja zároveň ponúkajú aj svoj osobný príbeh či o tom ako zložité bolo zaradiť sa po skončení kariéry do bežného života. Súčasťou knihy je farebná obrazová príloha s unikátnymi fotografiami týchto troch futbalistov i celých tímov. Autormi knihy sú športoví novinári Juraj Berzedi a Pavol Spál. (Autor: TASR)
Na stretnutiach vyrozprával aj príbehy o svojich geniálnych i netradičných spoluhráčoch. Priblížil veľké kamarátstvo s Petrom Dubovským, ale aj to, aké bolo zdieľať kabínu s kontroverzným Angličanom Paulom Gascoignom.
„Bol to totálny psychopat,“ vravel o ňom Kinder.
Jeho príbehy boli vtipné a zábavné. Najviac zvážnel, keď sme rozoberali jeho život po futbalovej kariére.
Podľa štatistík až traja z piatich hráčov anglickej ligy vyhlásia bankrot do piatich rokov po skončení kariéry. Jedným z hlavných dôvodov je to, že naletia finančným podvodníkom.
Oklamali ho kamaráti
Aj Kinder okúsil nepríjemné chvíle. Neľahko sa mu rozprávalo tom, ako ho kamaráti oklamali a pripravili o peniaze. Na úplnú mizinu sa však nedostal. A hoci prežíval zložité obdobie, nikdy nepomyslel na najhoršie.
„Na to sa mám až príliš rád,“ hovoril s úsmevom.
Pri autorizácii urobil Kinder v texte minimum zásahov. Nezmiernil ani svoje rozprávanie o nekontrolovaných prestupových machináciách.
„Môžete dať von všetko, čo som povedal. Stojím si za tým,“ uzavrel v knihe Divoké Deväťdesiatky. Nájdete ju v kníhkupectvách, trebárs Martinus a Panta Rhei.
Úryvok z knihy, slová Kindera
V Slovane sme viacerí hráči doplatili na to, že sme dôverovali ľuďom, ktorí nás oklamali.
Za môj prestup do Middlesbrough mal Slovan zinkasovať x libier (suma je uvedená v knihe). Na transfere pracoval okrem „Manažéra“ Slovana aj jeden Talian. Z prestupovej sumy sa po ceste z Middlesbrough do Manchestru stratilo x-tisíc libier.
Pán „Manažér“ mi navyše zabudol vyplatiť podpisový bonus. Od môjho prestupu do Middlesbrough som sa s ním osobne stretol len raz. Aj to náhodne. Bolo to pred zápasom slovenskej reprezentácie v jednom bratislavskom hoteli. Keď ma uvidel, najradšej by sa prepadol pod zem.
„Kedy mi vyplatíte peniaze, ktoré mi dlhujete?“ spýtal som sa.
Viac sa dozviete v knihe Divoké Deväťdesiatky.