Za prvý gól doniesol východniarske pivo. Čo mu nevyšlo s Tatranom, rád by zažil v Rumunsku

BRATISLAVA. Dvakrát po sebe bol najlepším strelcom druhej najvyššej súťaže na Slovensku, momentálne vedie tabuľku strelcov druhej rumunskej ligy.

JOZEF DOLNÝ verí, že to, čo mu nevyšlo s Tatranom Prešov, sa mu podarí v drese FK Csíkszereda Miercurea Ciuc.

Do Rumunska prestúpil v lete, s druholigistom podpísal dvojročnú zmluvu a verí, že si zahrá aj najvyššiu súťaž.

S mužstvom sa momentálne nachádza v Turecku na sústredení pred štartom jarnej časti. „Došli sme sem na pätnásť dní, ale ide to rýchlo, máme tu toho veľa,“ vravel na úvod rozhovoru.

Boli ste už niekedy na takom dlhom sústredení?

Nie. Najdlhšie to trvalo možno týždeň, desať dní. Ako som sa dozvedel, Csíkszereda stále chodí takto do Turecka, dokonca do toho istého hotela.

Sú tu oveľa lepšie podmienky, ako keby sme mali teraz trénovať v Rumunsku, v zime na umelej tráve.

Je super, že si to môžeme dovoliť a môžeme sa pripravovať v týchto podmienkach.

To svedčí aj o tom, že váš klub je na tom dobre finančne.

Veľmi dobre viem, ako fungujú kluby v našej druhej lige a takisto niektoré kluby aj v lige. Nemôžu si dovoliť takéto sústredenie, ktoré je finančne náročné. Ukazuje to teda, že klub je na nejakej ceste, má nejaké plány a má k tomu aj financie.

Ale za posledné roky som sa naučil všetko si viac vážiť a preto si vážim aj to, čo mám teraz: že sme na sústredení a môžeme pracovať a pripravovať sa vo výborných podmienkach.

Hráčom FK Csíkszereda ste od leta. Mali ste o klube nejaké predbežné informácie? Nemali ste obavy, čo vás v Rumunsku čaká?

Nevedel som, do čoho idem. Mal som informácie, že to nie je klasické Rumunsko. Som v meste, ktoré je v maďarskom regióne, prevláda tu maďarská menšina a podmienky sú podobné ako v Maďarsku.

Išiel som do neznáma, ale cítil som, že v mojom veku a po dvoch neúspešných sezónach v Prešove potrebujem zmenu, novú výzvu. No a neľutujem, že som tu.

Tatran Prešov dvakrát bol veľmi blízko postupu do najvyššej súťaže, no napokon to pokazil v posledných kolách. Muselo vás to bolieť.

Mňa to bolelo extrémne. Bol som kapitán, domáci hráč, Prešov je moje mesto, ktoré mám rád, v tom klube som vyrastal, prirástol mi k srdcu.

Veľmi som túžil po tom, aby sme postúpili do ligy a dvakrát za sebou sa nám to nepodarilo. Bolo to veľmi veľmi smutné.

Preto som bol rád, keď prišla nová výzva, lebo fakt som cítil, že potrebujem novú motiváciu. Po tých dvoch sezónach bolo naozaj ťažké všetko vstrebať.

Keď celý rok trénujete, makáte a máte v hlave jeden cieľ, trištvrte roka vám to vychádza a nakoniec sa to rozpadne, tak je to veľmi zlé.

Popritom ste dokázali byť dvakrát najlepším strelcom, no ani to nestačilo.

Som útočník, góly sa odo mňa čakali a som rád, že som ich dával. Ale stále je to kolektívny šport a ako celku nám to nevyšlo. Je to škoda.

Teraz zase bojujete o postup s Csíkszeredou. Pomáhajú vám predchádzajúce skúsenosti, aby ste predišli tomu, aby to dopadlo tak ako v Prešove?

Vnímam to tu inak ako v Prešove. Prešov je moja srdcovka, tam som to strašne prežíval. Veľmi som chcel, veľmi som po tom túžil.

Tu nie je to všetko o mne, ja som cudzinec, prišiel som klubu pomôcť. Snažím sa robiť svoju robotu čo najlepšie ako viem. Som rád, že som mužstvu pomohol gólmi a sme na prvom mieste.

Váš tím získal na jeseň v 16 zápasoch 41 bodov. Pred druhou Steauou Bukurešť má štvorbodový náskok, navyše Steaua nemôže postúpiť. Pred tretím CSM Resita máte náskok 11 bodov a do najvyššej súťaže postúpia priamo dva tímy. Pre Csíkszeredu by to bol historický postup. Cítiť už napätie a očakávania?

Csíkszereda nikdy nebola na takých miestach, kde sa nachádzame teraz a už teraz sa píše nová história klubu.

Bol by som veľmi rád, ak by sme napísali takú históriu, že na konci ligy by sme sa tešili z postupu. Máme to výborne rozohraté.

Máme teraz dobrú prípravu, tvrdo pracujeme a verím, že na konci sezóny sa to vyplatí. Verím, že nám pomôžu aj naše skúsenosti, aby sme zvládli zápasy, ktoré nás čakajú.

Je badateľný aj zvýšený záujem fanúšikov? Je v meste futbalový boom?

Nie je to také, že by tu chodilo päť či desaťtisíc ľudí. Máme malý, pekný štadiónik s nižšou kapacitou, na zápasy chodí okolo tisíc ľudí. Cítim, že ľudia, ktorí prídu, si to užívajú. Ďakovačky po zápase boli naozaj pekné.

Momentálne však nevnímam, že by bol okolo toho veľký boom. Skôr vnímam, že všetci v klube si uvedomujeme, čo už máme za sebou, čo nás čaká a snažíme sa čo najlepšie pripraviť.

V čom vidíte najsilnejšie stránky vášho mužstva?

Máme naozaj dobrého trénera Róberta Ilyésa. Je mladý, perspektívny, úplne zažratý do futbalu. Stále po nás ide, nenechá nás na pokoji, stále nás hecuje, podporuje, chce od každého viac, aby každý dal zo seba maximum.

Nenechá nás vydýchnuť, aby sme náhodou niečo nepodcenili, či už v tréningu alebo v zápase. Myslím si, že to je správna cesta.

Sme víťazné mentality a naozaj dobrá partia. Sám to cítim, ako ma chlapci prijali, ako spolu vychádzame, komunikujeme.

Ďalšia dobrá vec je, že máme rôznych hráčov, aj bojovníkov, výborných futbalistov, aj hráčov, ktorí strieľajú góly… Je to taký dobrý mix. Spolu sa snažíme útočiť aj brániť. Veľa zápasov sme vyhrali 1:0, čo ukazuje silu mužstva.

Na jeseň ste dali desať gólov a ste na čele tabuľky strelcov. V jednom rozhovore ste vraveli, že najviac si vážite góly, keď mužstvo vaším gólom vyhralo 1:0. Ktorý bol váš najkrajší gól?

Výsledkom 1:0 som rozhodol tri zápasy. Bolo to deväť bodov, ktoré sú veľmi dôležité pre naše mužstvo.

Nedávam úplne výstavné góly, ale dal som pekný gól od brvna proti Hunedoare, kde sme remizovali 1:1. Teším sa z každého gólu, ale o to viac, keď naozaj môj gól rozhodne a pre mužstvo znamená tri body.

Čakali ste, že aj v Rumunsku budete najlepším strelcom súťaže, ako to bolo na Slovensku?

Budem úprimný, nečakal som to. Prišiel som s pokorou. Chcel som ukázať to najlepšie, čo vo mne je. Som rád, že som sa rýchlo uchytil, že ma mužstvo v tom podporuje. Aj mužstvo cíti, čo mám ja silné, vzájomne si pomáhame. Je medzi nami dobrá chémia a preto sa darí mužstvu aj mne.

Ak dáte gól, musíte prispieť do spoločnej kasy, alebo niečo doniesť mužstvu?

Keď som strelil prvý gól, tak som musel doniesť pivo pre mužstvo, tam je taký zvyk.

Máme na štadióne miestnosť, že keď má niekto narodeniny, tak donesie nejakú pizzu alebo pivo.

Ja som ho doniesol trošku neskôr, lebo som im chcel doniesť naše slovenské pivo. Ako východniar som priniesol Šariš, klasickú desiatku a veľmi si ju pochvaľovali.

Až tak, že keď prišla reprezentačná pauza a po nejakých troch mesiacoch som znovu prišiel domov na tri dni, zase som kúpil štyridsať pív, aby sa potešili a aby si to vychutnali.

Aké sú rozdiely medzi slovenskou a rumunskou druhou ligou?

Jeden z rozdielov je ten, že liga mala 22 členov, z toho jeden klub pre finančné problémy odstúpil, kým na Slovensku je momentálne v druhej lige 14 tímov.

Ďalší rozdiel je v tom, že hráme kolmejší futbal, je viac nábehov za obranu priamočiaro do zakončenia. Veľa sa ide do šprintov za obranu. Je to aj dosť súbojová súťaž.

Každý vonkajší zápas je enormne ťažký, aj tým, že sme líder a je cítiť, že rumunské mužstvá vnímajú, že naše mužstvo je viac maďarské a o to väčšiu motiváciu majú proti mám. Je to niečo podobné, ako Dunajská Streda a Komárno na Slovensku.

Ovládate už nejaké základné maďarské frázy?

Samozrejme, hneď som sa naučil základné pozdravy, či poďakovať. Jó napot, jó reggelt, jó étvágyat... Viem aj základné futbalové veci. Snažím sa, aby mužstvo ma prijalo medzi seba ako cudzinca.

V akom jazyku sa hovorí v kabíne?

Keď rozpráva tréner pre všetkých, tak hovorí po maďarsky a mne to prekladá jeden spoluhráč. Ak rozpráva len so mnou, tak sa bavíme po anglicky. Snažím sa zdokonaliť aj v tej maďarčine, ale je to veľmi náročný jazyk.

V mužstve máte aj krajana Petra Gála-Andrezlyho. On vám určite tiež vie pomôcť, keďže už je v Csíkszerede šiestu sezónu.

V začiatkoch mi pomáhal najviac, bol jeden z tých, s ktorým som sa mohol porozprávať. Ukázal mi, ako to tu všetko funguje.

Dá sa povedať, že cez neho som sa dostal do klubu. Tréner si ma vyhliadol cez systém Wyscout a kontaktoval ma práve cez Peťa. Celkom rýchlo sme sa dohodli a hneď ako som došiel do Csíkszeredy, hneď mi pomohol so všetkým. Teraz sme taká dvojka, sme spolu na izbe aj na tréningoch.

Aké máte v Csíkszerede zázemie a podmienky?

Máme tri trávnaté tréningové ihriská, dve umelé trávy, nový štadiónik. Vedľa šatne posilňovňu a miestnosť na regeneráciu. Máme teda všetko, čo potrebujeme. Výborné podmienky na tréningy a celkovo na fungovanie.

Vyhovovali by tie podmienky aj na prvú ligu?

Myslím si, že iba kapacitu by bolo treba trochu zvýšiť, ale na to sú okamžite pripravení reagovať. Všetky ostatné veci štadión spĺňa.

O Rumunsku má človek často predstavu, že to je nejaký zaostalý Balkán. Vy ste už navštívili dosť veľa miest, aké sú vaše dojmy?

Na Slovensku máme trochu skreslený pohľad na Rumunsko. Kto tam nebol, ani by o tom nemal rozprávať. Rumunsko je vo veľa veciach pred nami.

Keď hráme vonku, veľa klubov má naozaj veľké štadióny. Niektoré sú staršie, ale sú aj pekné, nové 20-30 tisícové štadióny. Aj to je pre mňa nová skúsenosť.

Aj návštevy sú vyššie, alebo tie štadióny zívajú prázdnotou?

Keď sme hrali so Steauou Bukurešť, tak určite tam bolo päťtisíc ľudí, len na tridsaťtisícovom štadióne sa to stratí. Hrali sme aj s Oradeou, tam bolo tiež 5500 ľudí, ale tiež iba jedna časť štadióna bola zaplnená. Rumuni majú naozaj veľké štadióny, s našou druhou ligou sa to ani nedá porovnať.

Sledujete aj výsledky Tatrana Prešov? Ste s niekým v kontakte?

Samozrejme. V najväčšom kontakte som s hlavným trénerom Marekom Petrušom a jeho asistentom Erikom Havrilom. Vždy ma potešili, keď som dal gól, tak mi napísali, zagratulovali. Takisto ja som im to opätoval, lebo aj im sa darí, čo ma veľmi teší. Aj ja som im vždy napísal, že gratulujem a držím palce ďalej.

Keď som bol doma, tak sme zašli na kávu, porozprávali, ako to funguje tu, ako fungujú oni.

Sem-tam si napíšem aj s Patrikom Šimkom. Veľká časť mužstva sa od leta vymenila, ale vzájomne si držíme palce.

Viete si v budúcnosti predstaviť návrat do Prešova, alebo zatiaľ nad tým nerozmýšľate?

Ja som typ človeka, že beriem deň za dňom. Snažím sa v danom dni odtrénovať čo najlepší tréning, potom sa pripraviť čo najlepšie na najbližší zápas a takto idem týždeň za týždňom.

Nikdy by som nepovedal, že budem v Rumunsku a preto neviem povedať ani čo bude potom. Keby prišla možnosť ísť do Prešova, bol by som len rád, určite to nevylučujem.

Momentálne Tatranu len držím palce, aby sa mu ten postup teraz podaril, lebo bolo by to krásne, keby postup oslávili na novom štadióne.

Bol by to veľký boom pre ľudí v Prešove, keby tam od leta bola prvá liga a znovu by došli také značky ako Slovan, Trnava, Dunajská Streda. Veľmi im prajem, aby sa im to podarilo.

Čo vám chýba zo Slovenska v Rumunsku?

Prvý polrok som bol s rodinou, takže mi nechýbalo vôbec nič. Bol som s manželkou aj s malým synom, naozaj sme si to užívali. Keď som mal trošku voľna, tak sme spoznávali Rumunsko, navštívili sme Bukurešť či okolie Csíkszeredy.

Teraz čakáme druhého syna, termín máme v marci, takže manželka so synom ostali doma, lebo rodiť budeme na Slovensku.

Chýbajú mi, ale musím to vydržať. Verím, že všetko bude v poriadku a budem môcť pri manželke, keď to príde. Potom plánujeme, že od leta budeme zase všetci spolu v Rumunsku. 

Tabuľka druhej rumunskej ligy