Futbal sa neustále vyvíja. Hráči sú počas tréningov i zápasov sledovaní kamerami a vyhodnocovaní počítačmi. Tréneri majú po tréningu k dispozícii detailné dáta o počte krokov, prihrávok či striel.
Moderný futbal preto vyžaduje, aby všetci členovia realizačných tímov neustále pracovali na rozširovaní svojich vedomostí. Jednou z oblastí, ktorá napreduje mimoriadne rýchlo, je starostlivosť o zdravie hráčov.
Ich zápasová i tréningová záťaž neustále rastie, čo prirodzene prináša aj riziko zranení.
Prvými ľuďmi, ktorí sú priamo na ihrisku a sú kompetentní poskytnúť „prvú pomoc“, sú maséri a fyzioterapeuti. Už dávno nie je výnimkou, že tieto funkcie zastávajú aj ženy.
Jednou z nich je DOMINIKA BAŠOVSKÁ, fyzioterapeutka pôsobiaca na lavičke druholigového Dynama Malženice.
Aká je vaša kvalifikácia pre výkon funkcie fyzioterapeutky?
Študovala som v Piešťanoch na Univerzite sv. Cyrila a Metoda, na Fakulte zdravotníckych vied v odbore fyzioterapia, kde som po piatich rokoch štúdia získala titul magister.
Rada by som v blízkej budúcnosti pokračovala aj na doktorandské štúdium v tomto odbore, avšak moja momentálna vyťaženosť mi v tom moc nepomáha (smiech).
Prečo ste sa rozhodli práve pre futbal a čo vás priviedlo do Malženíc?
To, že sa chcem venovať športovej fyzioterapii, som si uvedomovala už počas vysokej školy. Čím viac som sa dostávala do praxe a medzi športovcov, tým jasnejšie som cítila, že práve toto prostredie ma napĺňa.
Od malička som bola vedená k športu a dlhodobo som sa v ňom pohybovala. Počas štúdia som mala možnosť vycestovať ako fyzioterapeutka na týždňový medzinárodný turnaj so slovenskou reprezentáciou pozemného hokeja v anglickom Durhame.
Keď som videla, ako veľmi dokáže správna starostlivosť ovplyvniť výkon športovcov, utvrdilo ma to v tom, že som si vybrala správnu cestu.
A prečo futbal? Je to dynamický šport a výsledky práce sú rýchlo viditeľné – hráči vašu pomoc potrebujú často a ich progres je takmer okamžitý, čo je pre mňa veľmi motivujúce.
Do Malženíc ma priviedlo viacero faktorov. Klub hrá druhú najvyššiu súťaž, poskytuje profesionálne prostredie a výborné podmienky pre hráčov aj pre fyzioterapeuta.
Navyše ide o obec vedľa tej, kde som vyrastala, takže to bolo prirodzené spojenie – robiť prácu, ktorú milujem, v prostredí, ku ktorému mám osobný vzťah.
Možnosť stať sa fyzioterapeutkou Dynama Malženice, ktorú som dostala v roku 2024 od manažéra tímu Peťa Bunčeka, ktorú som prijala s veľkou radosťou.
Aké sú vaše povinnosti v klube počas zápasu i mimo neho?
Moje povinnosti sú veľmi široké. Pred zápasom pripravujem hráčov po fyzickej stránke – ošetrenia, tejpy, aktivácie či rôzne techniky, ktoré ich dostanú do optimálneho stavu.
Počas zápasu sledujem zdravotný stav, reagujem na zranenia, riešim akútne zásahy a rozhodujem, či môže hráč pokračovať v hre. Po zápase nasleduje regenerácia, chladenie a vyhodnotenie zdravotných problémov.
Mimo zápasov pracujem s hráčmi individuálne – terapie, rehabilitácie, prevencia zranení, mobilizačné cvičenia a komunikácia s trénermi.
A keďže som jediná žena v realizačnom tíme, často prirodzene vytváram aj pokojnejšiu atmosféru.
Chalani vedia, že sa za mnou môžu zastaviť nielen s bolesťou kolena, ale aj keď potrebujú ľudskejší pohľad či trochu ženského nadhľadu. Aj to je niekedy súčasť mojej práce.
Ako sa cítite v čisto mužskom kolektíve?
V mužskom kolektíve sa cítim prirodzene. Od detstva som bola vedená k športu a napokon som zakotvila pri stolnom tenise, ktorému sa ligovo venujem už štrnásty rok.
V malženickom stolnotenisovom klube som tiež jediná žena, takže som zvyknutá na prostredie, kde dominujú muži. Táto skúsenosť mi pomohla vybudovať si sebadôveru aj schopnosť komunikácie s rôznymi typmi osobností.
V Dyname pôsobím druhý rok a musím povedať, že s chalanmi sme dnes výborne zohratá partia na ihrisku aj mimo neho.
Futbalisti nie sú žiadne citlivky a občas im niečo uletí. Rešpektujú, že majú na lavičke mladú dámu?
Áno, futbal je emotívny šport a na ihrisku to niekedy vrie. Je pravda, že futbalisti nie sú citlivky – a ani ja už nie (smiech).
Chalani ma rešpektujú rovnako, ako ja ich. Vedia, že som tam pracovne a že ich príchod ku mne nie je o tom, aby som ich rozptyľovala, ale aby som im pomohla.
Ak sa objaví aj drsnejší humor, berú ohľad na to, že medzi nimi sedí žena, hoci často hovoria, že som s nimi už natoľko zžitá, že ma len tak niečo nevyvedie z miery.
Správanie je vždy férové a s rešpektom – aj keď občas tvrdia, že musia byť slušnejší len preto, že som tam ja.
Ako je to s vašou autoritou (najmä u starších hráčov) a rešpektovaním vašich pokynov?
Starší hráči sú skúsení profesionáli a dobre chápu, že mojím cieľom je udržať ich v čo najlepšej fyzickej kondícii. Moja autorita nestojí na tom, že zvýšim hlas – rozumejú, že im chcem pomôcť.
Viem im ušetriť veľa bolesti, času i zranení, a to si cenia. Máme prirodzene kamarátsky vzťah, ktorý uľahčuje komunikáciu. Niekedy som pre nich fyzioterapeutka, inokedy kamarátka a občas aj mierotvorkyňa, ak to na ihrisku zbytočne iskrí.
Čo robí Dominika mimo futbalového ihriska?
Okrem pôsobenia vo futbale pracujem na personálnom oddelení v automobilovom závode pri Hlohovci, čo je pomerne náročná práca.
Vo voľnom čase mi pomáhajú zrelaxovať joga, turistika a rôzne športové aktivity. Nezanedbávam ani stolný tenis, ktorému sa venujem ligovo už mnoho rokov a stále mi prináša energiu a radosť z pohybu.
