Neustále nám zvonil telefón, lákali ma na veľké peniaze. Mama až plakala, tvrdí agent

Keď bol mladý futbalista, tak mu vyzváňali agenti, jeho mama z toho až plakala.

Na majstrovstvách Európy do 16 rokov bol lídrom Slovákov, dostal sa do najlepšej zostavy turnaja. Jeho hráčsku kariéru však náhle ukončila genetická choroba. V mladom veku sa stal agentom. 

Dnes zastupuje trebárs Stanislava Lobotku a Dávida Hancka, čiže majstra Talianska i Holandska. Iný jeho klient, Poliak Jakub Kiwior sa dostal cez Podbrezovú a Žilinu až do slávneho Arsenalu. Sú to hráči, čo dnes stoja desiatky miliónov eur. 

Majiteľ spoločnosti FairSport BRANISLAV JAŠUREK (41 r.) v prvej časti rozhovoru pre Sportnet hovorí, ako v tínedžerskom veku naletel ľuďom, ktorí ho zlákali do cudziny na veľké peniaze. 

"Ako hráč som chcel ihneď zarobiť. Kde mi najviac dali, tam som šiel. Možno aj preto teraz pracujem s mojimi hráčmi úplne inak," priznáva.

Zastupujete hráčov, ktorí stoja desiatky miliónov eur. Ako ste sa stali agentom?

Keď som mal dvadsaťsedem, tak som musel v Trenčíne ukončiť kariéru kvôli srdcu. Našli mi hypertrofickú kardiomyopatiu, čiže genetickú srdcovú chorobu. Urobil som si trénerské licencie, až po druhú najvyššiu. Raz som bol v Neapole, kde som sa zoznámil s Richardom Hamšíkom, otcom Mareka. Dlho sme sa rozprávali a Rišo mi povedal: ´Ty by si sa mal stať futbalový agent. Lebo o futbale rozmýšľaš ako agent.´ Prišiel som potom domov a zavolal som kamarátke - právničke, že čo všetko k tejto brandži potrebujem. Povedala, že mi založí firmu, získať licenciu sa dalo pomerne ľahko. Najväčší problémom bolo získať hráčsku kvalitu. 

Ako ste to vyriešili? 

Prišiel som do Trenčína, kde som vtedy hrával a pýtal som sa chalanov. ´Kto z vás chce, aby som ho zastupoval.´ Do hotela Magnus potom prišlo za mnou sedem z nich. Trebárs Samuel Štefánik, Peter Mazáň, Filip Hlohovský a ďalší. Hovoril som si, že to nie je možné. Čakal som, že mi možno jeden zavolá. Pamätali si ma ako hráča, ako som bojoval za kabínu. Zrazu som mal klientov. Potreboval som ich následne predať. Jeden kamarát ma zoznámil s mojim terajším spoločníkom - Pawełom Jakubom Zimonczykom a to bol rozhodujúci moment. Pawel bol už dlhšie agent, mal výborné kontakty v poľských kluboch. Bol však trošku iný ako ja, nehrával futbal. Vyštudoval ekonómiu a zároveň politológiu, ale nemal celkom kontakty na hráčov. Vedel skôr pracovať s ľuďmi v kluboch, ktorí sú biznismeni. Začal sme tak, že sme slovenských hráčov posúvali do Poľska, čo však nikdy nebol náš hlavný cieľ. 

Môžete to vysvetliť? 

Od tretieho či štvrtého roku sme všetky zarobené peniaze