BRATISLAVA. Víťazoslávne roztiahol ruky a do sveta poslal vyplazený jazyk. Denník Marca na jeho adresu napísal.
„Dani Alves je prazvláštna postava. Dokáže to najlepšie aj najhoršie. A v nedeľu ukázal obe tváre.“
Keď pred pár rokmi jeho bývalý spoluhráč z Barcelony Francúz Éric Abidal ochorel na rakovinu, Brazílčan Alves mu ponúkol svoju pečeň.
„Myslel to vážne. Boli sme priatelia, mali sme domy vedľa seba, ale aj tak mi vyrazil dych. Bolo to mimoriadne gesto. Prišiel a trval na tom, že chce byť mojím darcom,“ tvrdil podľa španielskych médií Abidal. A odmietol.
„Dani je profesionálny športovec a malo by to vplyv na jeho kariéru. Nemohol som to prijať,“ vysvetľoval Abidal.
Francúzovi nakoniec pečeň daroval jeho bratanec a operácia sa podarila. Vrátil sa na ihrisko, oslavoval triumf v Lige majstrov.
Alves je nestarnúci unikát.
Anomália, čo nemá obdoby
Na jeseň minulého roka sa po piatich rokoch vrátil do Barcelony. Bol to šok. Prečo?
Po prvé: V jeho veku a na jeho pozícii prestúpiť do Barcelony je anomália, ktorá nemá obdoby.
O rok oslávi štyridsať a hrá na poste, ktorý skôr pasuje rýchlym mladíkov. Po druhé?