BRATISLAVA. Tri dni pred svojimi 18. narodeninami bol Štefan Daňo, podobne ako ďalšie tisíce obyvateľov vtedajšieho Československa, prilepený k rádiu.
V Santiagu de Chile sa 17. júna 1962 hralo finále majstrovstiev sveta vo futbale. Prekvapenie turnaja Československo v ňom prehralo s Brazíliou 1:3, no aj tak dosiahlo obrovský úspech.
"Zo strieborných finalistov som potom hral v našej najvyššej súťaži proti všetkým a Schrojf a Scherer sa stali mojimi spoluhráčmi v Lokomotíve.
Bol to ten Dolfi, ktorý strelil v semifinále dva góly Juhoslávii a dal jediný gól zápasu vo štvrťfinále Maďarom," vysvetľoval po rokoch Daňo v knihe Gejzu Sitkeya s názvom Z Topoľčian do veľkého futbalu.
Adolf Scherer bol posledný žijúci slovenský futbalista, ktorý nastúpil vo finále MS 1962. Zomrel minulý víkend. Ako si na neho spomínal Štefan Daňo?
"Bol o šesť rokov starší, no veľmi kamarátsky. Hral už za Lokomotívu počas môjho druhého roku v Komárne a pomohol jej k postupu do I. ligy.
Z Lokomotívy pred súťažným ročníkom 1967/1968 odišiel do susedných VSS. Zrejme ho chcel mať Štefan Jačiansky pri sebe. Vedel sa však za mužstvo postaviť a zabojovať.
S Jozefom Adamcom boli spolu na MS v Čile a určite bol Schererovi ako súper bližší než mnohí ďalší. Keď hrala na Lokomotíve Trnava, Adamcovi prízvukoval, že tu dnes nevyhrajú a ani nevyhrali. Vtedy to bola remíza, ale Adamec po strete so Schererom musel odísť zranený z ihriska.
Boli aj veselšie veci. Keď sme sa v Ťahanovciach zabudli v jednej nízkocenovej reštaurácii, zavolal príslušníkom verejnej bezpečnosti, aby nás pre bezpečnosť odviedli do centra mesta, čo sa aj stalo."
Stý gól strelil Interu
Za rok a pol pôsobenia v prvoligovej Lokomotíve Košice strelil Adolf Scherer tri góly, ten ktorý dal Interu 13. októbra 1965 v Bratislave bol jubilejný stý v lige.
Gejza Sitkey si všimol aj zaujímavý fakt. Kým v 35 zápasoch za Lokomotívu Košice strelil Scherer spomínané tri góly, po odchode do konkurenčného VSS Košice skóroval v 46 zápasoch až 26-krát. Čím to bolo?
"V Lokomotíve sme sa viac sústreďovali na obranu. Vo VSS mal útok oveľa väčšiu podporu hlavne zo stredu poľa od Jaroslava Polláka a Ondreja Danka, ku ktorým prišiel Jozef Štafura. V systéme 4-3-3 to bola jedna z najlepších stredových formácií v našej lige," odvetil Daňo.
Záver sezóny 1965/1966 najvyššej futbalovej súťaže v Československu priniesol v boji o titul najkurióznejšiu a najdramatickejšiu situáciu v celej jej histórii.
O titul súperili Dukla Praha, Sparta Praha a Slavia Praha a významnú úlohu v tomto súboji troch pražských klubov zohrala aj Lokomotíva Košice.
Roxy, utekaj!
Pred posledným súťažným kolom mala Slavia Praha 33 bodov a skóre 35:23, Sparta Praha tiež 33 bodov a skóre 46:27 a Dukla Praha mala 31 bodov so skóre 35:22.
V poslednom ligovom kole hrala Sparta na ihrisku Lokomotívy Košice, ktoré na záchranu v súťaži potrebovali vyhrať. Slavia hostila Inter Bratislava, Dukla Praha zase hrala doma s VSS Košice.
Mužstvo Lokomotívy Košice v roku 1966. V hornom rade zľava: Štefan Lazar, Ján Slosiarik, František Hájek, Milan Urban, Ondrej Ištók, Viliam Schrojf. V dolnom rade zľava František Šnír, Štefan Čaban, Mikuláš Kassai, Adolf Scherer a Štefan Daňo. (Autor: Archív Gejzu Sitkeya)
Na všetkých troch štadiónoch sa diali veci. Slavia premrhala príležitosť na titul.
V domácom zápase s Interom Bratislava jej stačila remíza, no Bedřich Tesař za stavu 0:0 netrafil z jedenástky bránku. Z rovnakej príležitosti Juraj Szikora zabezpečil víťazstvo Interu 1:0. Dukla Praha zvíťazila s VSS Košice 5:1.
Na Spartu v Košiciach čakalo viac ako 20-tisíc divákov. Domáci viedli premenenou penaltou Adolfa Scherera. Sparta vyrovnala tesne pred prestávkou. Schrojfa vlastným gólom prekonal Mikuláš Kassai.
V druhom polčase Dezider Serfözö strelil Koubovi druhý gól Lokomotívy. Dve minúty pred koncom Sparta hlavičkou Milana Kollára po rohovom kope vyrovnala, ale rozhodca Janda gól neuznal pre diskutabilný ofsajd.
Čo sa dialo potom?
"Hráči Sparty protestovali, ale my sme kopali loptu dopredu a niekto mi zakričal: „Roxy, utekaj!“. Dostal som loptu do voľnejšieho priestoru, prihral som Šnírovi a ten strelil náš tretí gól. Na tribúnach nastal ošiaľ," opisuje v knihe Daňo.
Ježek: Bol to jasný podraz
Neskôr na tento zápas spomínal aj tréner Sparty Praha Václav Ježek, ktorý s ňou získal majstrovský titul o rok skôr aj neskôr.
Z Topoľčian do veľkého futbalu
Je názov knihy, v ktorej Topoľčanec Gejza Sitkey zmapoval život a kariéru futbalistu Štefana Daňa i pamätné momenty československého futbalu najmä v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. Knižku nájdu fanúšikovia na recepcii hotela Štadión v Košiciach.
„Vtedy som prežil jednu z najťažších chvíľ na trénerskej lavičke. Bol to jasný podraz. Najviac ma však štvala tá vlastná bezmocnosť. Domáci sa radovali a rozhodca sa nám smial.“
Po výsledkoch Slávia - Inter 0:1, Dukla - VSS Košice 5:1 a Lokomotíva - Sparta 3:1 mali všetky tri pražské mužstvá po 33 bodov.
Čo rozhodlo o titule Dukly nie je jasné ani z futbalových encyklopédií.
Dukla Praha mala konečné skóre 40:23, Sparta 47:30. V prospech Dukly hovoril gólový podiel (1,739 a Sparta mala 1,566) aj najlepšia bilancia zo vzájomných zápasov medzi Duklou, Spartou a Sláviou (Dukla 5 bodov, Sparta štyri body a Slávia tri).
Dukla Praha vyťažila z titulu aj jeden z najväčších úspechov v histórii československého a českého klubového futbalu, keď v súťažnom ročníku 1966/1967 hrala semifinále Pohára európskych majstrov.
Dostali 15-tisíc korún
Dôvod na radosť však mali aj v Lokomotíve. V sezóne 1965/66 získala na jar 15 bodov, čo bolo viac ako dvakrát viac v porovnaní s jesenným bodovým ziskom.
„Veľmi nám pomohli nové posily, predovšetkým brankár Schrojf, ktorý dokonale zaplátal tú najväčšiu dieru. Obrana veľmi získala príchodom Slosiarika a v útoku sa uplatnili Gyurek i Daňo, ktorí vedia pri hre myslieť a improvizovať.
S technicky vyspelým Lazarom urobili veľa užitočnej práce," vravel po sezóne tréner košického mužstva Jozef Gögh.
Hráčov potešili štedré odmeny. "Na vtedajšie pomery to bolo dosť. Za záchranu sme dostali až do pätnásťtisíc korún," dodal Štefan Daňo.
Pre ilustráciu, začiatkom druhej polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia sa platy v Československu pohybovali okolo tisíc korún mesačne.