Ako tínedžerka patrila medzi veľké české tenisové talenty. Po autonehode sa však športu vzdala a začala sa venovať fotografovaniu. K cyklistike vzťah nikdy nemala, no aj tak 25 rokov fotila najslávnejšie cyklistické preteky na svete. „Tour de France je taká výnimočná športová udalosť, že sa vám to musí páčiť, aj keď nemáte vzťah k cyklistike,“ vraví fotografka MARKÉTA NAVRÁTILOVÁ. Tento rok bola v pozícii fotografky na Tour de France poslednýkrát.
Ako ste sa dostali k práci fotografky na Tour de France?
„Hrala som profesionálne tenis, s ktorým som skončila, keď som mala 21 rokov. Mala som problémy s chrbtom po autonehode. Môj otec vlastnil reklamnú agentúru a vydával dva časopisy a bol veľkým fanúšikom cyklistiky. Chcel vidieť Tour de France, tak si v roku 1992 zariadil akreditáciu, čo nebolo zďaleka také zložité ako dnes. Na Tour sa vybral s dvoma kamarátmi a mňa zobral so sebou.“
Sledovali ste cyklistiku aj predtým?
„Vôbec nie. Mám radšej fotenie než cyklistiku. Tour de France je však taká výnimočná športová udalosť, že sa vám to musí páčiť, aj keď nemáte vzťah k cyklistike.“
Kedy ste išli na Tour prvýkrát v pozícii fotografky?
„V roku 1994. Kým som si však sadla na motorku, prešlo pekných pár rokov. Na začiatku som pracovala pre anglickú agentúru Photosport International. Šéf sa ma spýtal, či by som si chcela skúsiť fotenie Tour de France. Potom, okolo roku 1997, za mnou prišiel šéf holandskej tlačovej agentúry Cor Vos. Navrhol mi, že pôjdem fotiť na Tour, pričom mi zaplatí náklady. Pozíciu fotografa na motorke zastával práve on a ako z nej on pomaly zosadal, ja som na ňu začala nasadať. Nebolo to zo dňa na deň, no takto sa to začalo.“
Akú prestíž má pozícia fotografa na motorke medzi novinármi na Tour de France?
„Keď som začínala, motoriek na Tour bolo štrnásť. Teraz ich je dvanásť. Z toho vyplýva, že je to najprestížnejšia pozícia fotenia na Tour. Pri rešpektovaní určitých pravidiel sa dostanete, kam chcete, a čo je najlepšie - ste mobilní. Keď idete v aute, môžete si vybrať jedno, maximálne dve miesta na trati, ktoré zaberáte. Na motorke máte oveľa viac možností. Je to veľmi privilegovaná pozícia.“
Podľa čoho sa rozhoduje, ktorí fotografi sa dostanú na motorky?
„Tri z dvanástich motoriek má denník L’Equipe, ktorý vlastní ASO, organizátorská spoločnosť Tour. Z ďalších majú miesto na motorke nemecká agentúra, EPA (European Pressphoto Agency), Reuters, AFP, AP a holandská fotoagentúra, pre ktorú som fotila aj ja.“
Ako často sa menia fotografi na motorkách?
„Je to natoľko špecifická činnosť, že aj z tých najväčších agentúr chodia na motorke fotiť Tour roky stále tí istí fotografi.“
Prečo?
„Trvá niekoľko rokov, kým vám niekto vysvetlí všetky písané i nepísané pravidlá. Človek to musí zažiť, mať skúsenosti, ktoré sú v tomto prípade neprenosné - kde má človek zastaviť, čo si môže dovoliť a tak ďalej. Pre agentúru je jednoduchšie posielať ľudí so skúsenosťami ako niekoho nového roky zaúčať.“
Boli ste jedinou ženou fotografkou na motorke. Bolo to tak od začiatku?
„Na Tour ako celku nie, ale na motorke áno. K dvanástim motorkám je ešte jedna od usporiadateľov pretekov. Na nej sa vystrieda 21 fotografov za 21 dní. V ére Lancea Armstronga na nej bola jedna žena, ktorá sa venovala výlučne jemu. Ale žeby nejaká žena prešla desaťkrát celú Tour na motorke, to sa ešte nestalo.“
Prečo?
18.11.2024
17.11.2024
15.11.2024
