Hossa si pri uvedení do Siene slávy vystrelil z otca. Spomenul aj Demitru

TORONTO. "Prehry ma naučili viac, než výhry." Tak znie výrok Mariána Hossu, ktorý sa v súvislosti s jeho nočným príhovorom zmenil na virálny.

Slovenského hokejistu uviedli do hokejovej Siene slávy v Toronte. Slávnostného ceremoniálu sa zúčastnila celá jeho rodina - rodičia, brat Marcel, manželka Jana aj deti. Jeho reč bola ďakovnou a spomienkovou.

Do vybranej spoločnosti vstúpil slávnostne s ďalšími piatimi novými členmi a po Stanovi Mikitovi (1983), novinárovi Geogrovi Grossovi (1985) a Petrovi Šťastnom (1998) je Hossa štvrtý rodák zo Slovenska v HHOF.

Spoločne s ním vstúpili do Siene slávy aj kanadská brankárka Kim St-Pierrová, obrancovia Kevin Lowe a Doug Wilson, útočník Jarome Iginla a generálny manažér Ken Holland.

Rozosmial publikum

"Ďakujem svojej rodine, pretože sám sa do siene slávy nedostane nikto," hovoril smerom k bratovi, proti ktorému v NHL nastupoval šesť rokov, i otcovi, známemu trénerovi. Na jeho účet si dokonca aj zavtipkoval. „Môj brat Marcel a ja budeme vždy vďační za to, ako si nás viedol a podporoval, otec. Ale, vďakabohu, že máme ruky našej mamy. Milujeme ťa, ale je to pravda, keďže si nikdy nedal viac než jeden-dva góly za sezónu.“

Najviac sa rozcítil pri deťoch. "Žiaden gól v predĺžení sa nevyrovná pocitu, keď sa moja malá Zoja rozbehne objať ma, keď sa vrátim domov. Vtedy sa mi topí srdce."

Pamätnú plaketu odovzdal Hossovi Nicklas Lidström. Legendárny Švéd do Toronta pricestoval na Slovákovo želanie. Tí dvaja spolu nastupovali v jednom drese v sezóne 2008/09.

S bratom vstávali v noci na zápasy NHL

Hossovým prvým vzorom bol Wayne Gretzky. "Vyrastal som v komunistickom Česko-Slovensku a veľa som toho o NHL nevedel. Až pokiaľ som neuvidel v akcii na VHS-ke Waynea Gretzkého. Chcel som skúšať neuveriteľné veci, ktoré v jeho podaní vyzerali tak jednoducho.

Prvé finále, ktoré sme s bratom videli, vyhrali Mario Lemieux a Jaromír Jágr. V Mariovi som našiel ďalší vzor, v Jágrovi nádej, že aj chalan z Česko-Slovenska ako ja môže excelovať v najlepšej hokejovej lige sveta."

Nielenže exceloval, ale stal sa po Stanovi Mikitovi a Petrovi Šťastnom tretím slovenským hokejistom v sieni slávy. Vo svojom príhovore menoval aj na týchto dvoch velikánov.

Nezabudol ani na Trenčín

V spomienkach sa dostal do raného detstva a mladosti. Spomínal hokejových odchovancov Dukly. "Trenčína sa do najlepšej ligy sveta dostali Big Z (Zdeno Chára), Gabby (Marián Gáborík), Ziggy Pálffy, Róbert Švehla, Miro Šatan a môj drahý priateľ Pavol Demitra." Keď vyslovil meno nebohého hokejistu, hala začala tlieskať.

Hossa bol draftovaný v roku 1997 z 12. miesta a okamžite naskočil do profesionálneho zámorského hokeja.

"Bol to výborný štart do kariéry. Daniel Alfredsson, môj krajan Zdeno Chára, Radek Bonk a Martin Havlát mi veľmi uľahčili prechod do zámoria. Bobby Holík či Peter Bondra ma zas inšpirovali osvojiť si myšlienku, že život je viac, ako hokej. Nikdy som nemal takých príkladných spoluhráčov, ako boli oni," povedal a pokračoval spomínaním na ďalšie pôsobiská:

"Nikdy som neoľutoval rok v Detroite. Iste, chcel som s nimi vyhrať, ale práve čas strávený s nimi ma naučil, aký je recept na víťazstvá," opísal medzi zastávku na ceste do majstrovského mužstva Chicaga.

"To, čo som sa naučil v Pittsburghu a Detroite, bolo kľúčové pre môj prínos k trom Stanley Cupom v Chicagu. Ďakujem za príležitosť hrať s veľkými hráčmi," hovoril, pričom menoval ľudí, ktorí mu pomáhali na ceste.

Ako hráč Blackhawks na vrchol dosiahol trikrát. V roku 2010 s Tomášom Kopeckým, o tri roky s Michalom Handzušom, a posledný v roku 2015. Predtým bol označovaný za smoliara, keďže prehral finálové série v rokoch 2008 aj 2009. Posledný duel v NHL odohral v play-off 2017.

"Nikto z nás by sa do NHL nedostal bez skvelej práce trénerov v Dukle Trenčín," pokračoval Hossa a ďalšie vety predniesol v rodnej slovenčine.

"Teší ma a som hrdý na to, že ako tretí hráč z malého Slovenska a krásneho mesta Trenčín som to dotiahol až sem do veľkého Toronta do Siene slávy.

Veľmi by som chcel poďakovať slovenskému hokeju a všetkým trénerom, ktorí ma viedli v národnom tíme a najmä by som chcel poďakovať mojim trénerom v Dukle Trenčín, bez ktorých by toto nebolo možné.

Tréneri ako Bakoš, Opatovský, Mikušík, Bratranec, Boldiš, Šimkovič, Bohunický, Novotný, Čecho, Matúšek, Potsch a Walter, odviedli skvelú prácu a patrí im obrovská vďaka."

Iginla: Cítil som sa trápne

Inauguračný víkend sa pre šesticu nových členov začal účasťou na zápase Toronto - Calgary (2:1 pp), pred ktorým spoločne vhodili čestné buly. Od predstaviteľov HHOF zároveň dostali aj pamätné prstene symbolizujúce členstvo v hokejovej smotánke.

Absolvovali aj fórum, na ktorom odpovedali na otázky fanúšikov a zúčastnili sa aj na zápase legiend, ktorý je už tradičná súčasť inauguračného víkendu. Tentoraz proti sebe nastúpili tímy Scotta Niedermayera a Mikea Modana.

V drese tímu vedenom legendárnym americkým útočníkom Modanom nastúpil aj Mariánov mladší brat Marcel. Marián si spoločne s ďalšími piatimi členmi "ročníka 2020" prevzal aj špeciálne sako z rúk predsedu HHOF Lannyho McDonalda.

Na tzv. fan fóre zaznelo viacero odpovedí, ktoré rozosmiali prítomných. Iginla sa priznal, že dvakrát zrušil prichádzajúci hovor od Lannyho McDonalda, ktorý mu chcel oznámiť prijatie do HHOF.

"Bol som práve v požičovni áut a vedel som, že nemôžem hovoriť. V tom mi však Lanny napísal SMS s textom "Zdvihni! Tu je Lanny McDonald." Môžem povedať, že som sa cítil trápne. Budem si to dlho pamätať," priznal Iginla.

Hossa prezradil meno najnepríjemnejšieho súpera

Bývalý obranca Kevin Lowe sa uvedenia do HHOF dostal až po vyše 20 rokoch od ukončenia kariéry.

"Niekoľko rokov po konci kariéry sa moje meno viackrát objavilo medzi kandidátmi na vstup do HHOF, ale potom neskôr už nie. Preto som sa zmieril s tým, že sa tak asi nestane. Teraz mám však o to väčšiu radosť, že sa to podarilo. Je to pre mňa veľká pocta," poznamenal Lowe.

Marián Hossa dostal aj otázku o najnepríjemnejšom súperovi spomedzi hráčov. Menoval bývalého obrancu Bryana McCabea.

"Vždy mi dal hokejku niekam pod nohy alebo medzi korčule a zatočil ňou. Aj keď som veľmi chcel, nevedel som ho obísť. Chvalabohu, že v roku 2004 zmenili pravidlá," povedal Hossa s úsmevom.