Bratislava 12. júla (TASR) - Najvýznamnejšími dostihmi v kariére anglického plnokrvníka je derby. Beží sa vo všetkých turfovo vyspelých krajinách s maximálne vysokými dotáciami, pričom už štart na tejto výkonnostnej skúške je pre každého chovateľa a majiteľa koňa veľkou poctou a slávnostnou chvíľou. Víťazný plnokrvník si z dráhy odnesie vavrínový veniec s modrou stuhou a získa večnú slávu. Jeho majiteľ lukratívnu dotáciu a nádej, že jeho koník sa uplatní aj v chove a bude mu zarábať ďalšie peniaze. Ako a kedy vznikli najprestížnejšie dostihy?
Začiatkom 17. storočia zistil istý roľník v malom anglickom mestečku Epsom v grófstve Surrey, že jeho kravy nechcú piť vodu z miestneho malého jazierka. Nahnevaný vyrozprával túto skutočnosť jednému londýnskemu geológovi, ktorý nadväzne zistil, že voda obsahuje množstvo minerálnych látok, ktoré môžu blahodárne pôsobiť na zažívací trakt človeka.
Liečivá voda išla v nasledujúcich rokoch vo fľaštičkách i demižónoch na dračku. Epsom sa vzmáhal a stal sa vyhľadávaným kúpeľným mestom. V Anglicku i v susedných krajinách sa však tiež činili a začali dodávať na trh rôzne liečivé vody, čo na začiatku 18. storočia takmer zapríčinilo zánik mestečka. Od záhuby ho zachránila ľudová liečiteľka známa pod prezývkou Bláznivá Sally, ktorá do Epsomu opäť prilákala davy pacientov. Lenže nie nadlho, lebo zázračná felčiarka sa jedného dňa bezhlavo zamilovala do jedného svojho mladého klienta a napriek protestom domorodcov sa s ním odsťahovala do blízkeho Londýna. Epsom začal opäť upadať...
Trvalú renesanciu Epsomu zabezpečili až dostihy, ktoré sa tam konali 4. mája 1780 pod názvom The Derby Stakes alebo len jednoducho Derby.
Roku 1774 sa na zámku Oaks neďaleko Epsomu oženil 12. earl z Derby Edward Stanley s očarujúco krásnou slečnou Alžbetou Hamiltonovou. O štyri roky neskôr sa dal inšpirovať nápadom svojho strýka generála Burgoyna a na počesť svojej mladej manželky zorganizoval dostihy pre trojročné kobyly, ktoré od roku 1779 nesú meno OAKS. Mali veľký úspech, takže ich organizátori sa rozhodli, že o rok usporiadajú ďalšie prestížne dostihy pre trojročné kobyly a žrebce, ktorým však bolo treba dať názov.
Kandidátov na prepožičanie svojho mena bolo viac, ale do finále postúpili len dvaja: lord Derby a uznávaný turfman sir Charles Bunbury. Pretože obaja boli džentlemani dohodli sa, že rozhodnutie ponechajú náhode.
Historici turfu nezaznamenali, z koho ruky sa v onen okamih do vzduchu vymrštila kovová minca. Nikto, žiaľ, neopísal ani chvíľu a atmosféru, ktorá vládla medzi prítomnými pred jej dopadom na zem. Osud však rozhodol, že najslávnejšie dostihy anglických plnokrvníkov sa nemenujú "bunbury", ale derby!
Prvý ročník The Derby Stakes sa bežali 4. mája 1780 na vzdialenosť jednej míle a vyhral ich ryšiak Diomed. Odštartovali nielen nekonečný seriál dostihov o vavrínový veniec a modrú stuhu, ale postupom času aj o lukratívne dotácie, a to nielen v Anglicku, ale na celom svete.
Po skončení 1. svetovej vojny a vzniku ČSR sa turfovej moci v novovzniknutom štáte chopila Praha. Treba však objektívne priznať, že iná možnosť nebola, lebo na Slovensku zanikli plnokrvné žrebčíny a zachoval sa jediný v Gombe (dnešné Hubice), dostihová dráha v Petržalke schátrala a prestali sa organizovať aj dostihy. Preto po vzniku Československého Jockey Clubu v roku 1919 sa ústredným hipodrómom stala pražská Veľká Chuchle, kde sa 22. mája 1921 bežala Cena Československého Jockey Clubu na 2400 m o 45.000 Kčs, ktorá sa už v nasledujúcom roku premenovala na Československé derby. Prvú čs. modrú stuhu získal žrebec Boxerl s džokejom J. Vinzenzom pre nemeckú stajňu B. Müntzera.
Československé derby sa v Prahe bežalo až do roku 1992, potom po rozdelení Česko-slovenska na samostatné krajiny - sa začala písať nová turfová história, ktorá zaznamenala nedeľu 18. júla 1993 ako deň konania 1. slovenského derby.
Na hipodróm v bratislavskom Starom háji v ten deň prišla rekordná návšteva desaťtisíc divákov, ktorí boli zvedaví nielen na premiéru derby, ale najmä na štart najslávnejšieho džokeja 20. storočia sira Lestera Piggotta. Ten počas svojej oslnivej jazdeckej kariéry bol v Anglicku jedenásťkrát šampiónom, vyhral tam 30 klasických dostihov a celkom z dostihových dráh v Anglicku, Írsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a vo Švédsku dvadsaťtrikrát odchádzal na koňovi ovenčenom vavrínovým vencom s modrou stuhou patriacemu víťazovi derby. Na pravom brehu Dunaja pridal ďalší triumf, lebo víťazne do cieľa doviedol žrebca Zimzalabima, ktorého v Anglicku trénoval Barry Hils a reprezentoval rakúsku stajňu Quo Vadis.
jg
