Pondelok, dve hodiny poobede. Prichádzam do hotela DoubleTree by Hilton pri bratislavskom zimáku. Miesto to ale nie je náhodné, o pár krokov ďalej sa totiž nachádza Hant aréna, v ktorej uvidíme turnaj OKTAGON 2. A pravé pri tejto prežitosti sa konala tlačová konferencia, na ktorú bol pozvaný aj náš portál. Neváhal som a išiel to omrknúť.
Nebudem klamať, cítil som sa ako veľké zviera, veď som sedel medzi Iljom Škondričom a Lukášom Pajtinom, s ostatnými chlapcami som si taktiež pokecal. Po chvíli vybehol na parket Ondro Novotný a šou mohla začať. To už sa zahrievali Marek Bartl s Ferom Fodorom a začali ukazovať kúsky zo svojho umenia. Najprv to boli kombinácie v postoji, neskôr sa pridalo zápasenie a jiu-jitsu.
Potom to prišlo, Ondro vyzval publikum otázkou, kto si to chce vyskúšať. Sedel som tam, pozeral do zeme a tváril sa, že tam nie som. Aj keď som si to v kútiku duše chcel vyskúšať, do ničoho som sa nehrnul. Ako to už ale býva, ak sa nikto nehlási, vyvolajú vás. A tak sa stalo, že veľký šéf Palo Neruda vykríkol moje meno a zrazu som bol na pekáči. Postavil som sa a v svadobných nohaviciach a vyžehlenej košieľke som šiel na vec.
Aby bolo jasné, nikdy som netrénoval žiaden kontaktný šport (krčmové naťahovačky sa nerátajú!) a tak som vkročil naozaj do neznáma. Začali sme high kickmi. Lapu som držal ako pokakaný, ale s o to väčším odhodlaním. A poviem vám jedno, každý jeden kop so mnou pekne otriasol. Pritom to boli kontrolované kopy na pol plynu a neviem si predstaviť, kde by som teraz bol, ak by Fero Fodor pritvrdil a trafil ma na nechránené miesto.
Samozrejme, nebol by som to ja, keby sa vo mne neprebudilo ego a túžba zažiť niečo reálnejšie. Vyzval som teda Fera na grapplerský súboj, pričom som ešte uštipačne utrúsil, že mu nič nedarujem. Sekunda duelu a už som bol na zemi, súper ma ale nechal férovo postaviť a už som sa na neho zasa vrhal. Bolo to naozaj náročné, ale mojim cieľom bolo nenarobiť si hanbu a ak sa podarí, dostať oponenta na zem. Trošku ma nahnevalo, keď mi tam Fero náročky nechal nohu na takedown, lebo som nechcel vyhrať podvodom. Nakoniec som ju chytil, lebo veď pre divákov. Nič to ale nemenilo na fakte, že som od strhu bol ďalej ako k ceste do kozmu. Riadne vyčerpaný som sa ale nevzdal a dostal sa Ferovi za chrbát. Podarilo sa!!! Takedown ako z učebnice! Fero odklepal a ja som bol šťastím bez seba.
Nasledovalo ešte pár tvrdých low kickov od Mareka Bartla, pár slov pre Ondra a konečne som bol prepustený. Veď aj bolo načase, bol som totiž zadýchaný ako po maratóne. Potešilo, že aj diváci zatlieskali, čiže asi to nebolo najhoršie...
Rozčarovanie prišlo po zhliadnutí záznamu tohto ´súboja titánov´. A že to bol poriadny trapas, asi nikomu nemusím objasňovať. Všetko bolo totiž inak, ako som si myslel. Nešlo totiž o žiaden súboj, to iba súper si ma pekne kontroloval a hral sa so mnou ako s bábikou. A ten takedown? No popravde mi Fero schválne nastavil chrbát a potom sa sám hodil o zem, pričom ja som ho len objímal ako jeho frajerka. Poplakal som si aj pri zistení, že celý duel trval 30 sekúnd a nie 5x5 minút, ako som si myslel.
Aj keď to nebola žiadna sláva, zasa som o čosi lepšie pochopil, čo znamená byť fighterom. Tých pár momentov mi totiž ukázalo, koľko úsilia musí človek vynaložiť, aby sa dostal na úroveň, kedy sa môže v polospánku zabávať so stokilovým chlapom. Ďakujem ti Ferino za super lekciu!
