Siahli sme si na dno. Ste uprostred mora a okolo udierajú blesky, vraví diaľková plavkyňa

Veľká Británia je od francúzskej pevniny predelená Lamanšským prielivom. V najužšom mieste má 33 kilometrov. Preplávať toto búrlivé miesto lákalo ľudí viac ako sto rokov. Prvým úspešným plavcom, ktorý to zvládol, bol Angličan Matthew Webb v roku 1875. Odvtedy postupne pribúdajú stále ďalší, ktorí sa na neľahkú výzvu dali. Slovákov, ktorí to dokázali, je skromne. V uplynulých dňoch sa o jedinečný rekord v štafetovom preplávaní prielivu v oboch smeroch pokúsila trojčlenná ženská štafeta. 

V splnení cieľa im zabránilo extrémne počasie pri plávaní opačným smerom. „V podstate nás obkľúčili blesky. Kapitán povedal, že už je to životu nebezpečné a náš pokus ukončil. Príroda je veľmi mocná,“ opisuje ZUZANA JUSKOVÁ. K návratu do Británie im nechýbalo veľa. 

Trojica Jusková, Tatiana Chudá a Nina Chudá však i tak vytvorila nový slovenský rekord v štafetovom preplávaní La Manche. Zvládli to za 11 hodín a 33 minút. 

 Ako vznikol nápad pokúsiť sa preplávať Lamanšský prieliv štafetovým spôsobom v oboch smeroch? 

Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. S dievčatami, s ktorými sme plávali štafetu pred tromi rokmi, sme si povedali, že by sme mohli vymyslieť niečo, čo tu ešte nebolo. Bola možnosť preplávať La Manche v oboch smeroch a povedali sme, že to skúsime. Ale pri štafete pred tromi rokmi nás bolo šesť a teraz sme boli tri. Okrem mňa ešte plávali Tatiana Chudá a jej dcéra Nina. Tá nám vylepšovala vekový priemer. (úsmev)

Na svoj pokus ste mali vyčlenených niekoľko dní. Ako ste sa rozhodli, kedy svoj pokus odštartujete? 

Funguje to tak, že Channel Swimming Association vám udelí termín. To je vlastne časové okno, v ktorom by ste mali preplávať cez prieliv. O presnom čase nerozhodujeme my, ale kapitán lode, ktorá nás sprevádzala. Keďže plávať cez prieliv v oboch smeroch trvá veľmi dlho, kapitán lode hľadal termín, kedy bude čo najdlhšie ustálené počasie. Keďže v tejto oblasti sa počasie veľmi často mení, nie je to jednoduché. My sme trénovali a čakali sme na jeho pokyn. 

Ako vyzerala samotná štafeta cez La Manche?  

Začali sme plávať o štvrtej hodine ráno. Ja som skočila do vody prvá a po hodine sme sa striedali. Na lodi bol s nami rozhodca, ktorý dohliada na prísne pravidlá každého pokusu o preplávanie La Manche.

Napríklad, plavec sa nesmie dotknúť lode, museli sme sa vo vode striedať presne po hodine. On nám hlásil, že do striedania odstáva 10 minút, 5 minút, minúta a potom zahlásil: Teraz. Nemohli sme ísť do vody skôr ani neskôr. 

Celkovo šiel náš pokus veľmi dobre. Mali sme dosť pozitívnej energie, dobrá nálada, ale 90 percent cesty nám pršalo. Pri plávaní opačným smerom sa počasie zhoršovalo. Boli sme už možno v polovici. Chýbalo hádam šesť hodín a zvládli by sme to aj naspäť.

Lenže k silnému vetru a dažďu sa pridali aj blesky, ktoré nás v podstate obkľúčili. A kapitán vtedy povedal, že už je to životu nebezpečné a náš pokus ukončil. Príroda je veľmi mocná. Je to škoda. Možno to skúsime nabudúce. Bezpečnosť je však prvoradá. 

Ale napriek tomu ste zaplávali slovenský rekord. 

Áno. Počíta sa aj prekonanie prielivu jedným smerom, a tam sme dosiahli rekordný čas – 11 hodín a 33 minút. Pred tromi rokmi sme v šesťčlennom družstve mali čas 12 hodín a 40 minút. 

Ako sa vám plávalo v daždi? Ten zrejme sprevádzal aj vietor a vlny.