Anastasia Kuzminová je dvojnásobná strieborná medailistka na olympiáde v Pjongčangu. Ako to znie?
„Nádherne. Sú to perfektné pocity, aj keď dnes bola šanca na zlato. Chýbalo nám trochu šťastia. Som však šťastný, že máme striebro.
Nasťa počas kariéry stála vo vytrvalostných pretekoch trikrát na pódiu. Nikdy túto súťaž nevyhrala a už asi nikdy nevyhrá.“
Vytrvalostné preteky má zo všetkých individuálnych súťaží v obľube najmenej. Čomu pripisujete, že tentoraz jej to vyšlo?
„Je dobré, že už mala striebro zo stíhacích pretekov. Upokojila sa a už toľko nerozmýšľala nad medailou. Zbavila sa tlaku a brala to tak, že buď to vyjde, alebo nie.“
Verili ste pred pretekmi, že môže získať medailu?
„Ak mám byť úprimný, tak ma poriadne prekvapila. Túto súťaž naozaj nemá príliš rada.“
Keď prišla do cieľa, bola na prvom mieste. Napokon ju predstihla len Švédka Hanna Öbergová. Aké to bolo čakanie?
„Toto sa mi nepáči v individuálnych pretekoch, lebo stále musíte čakať, ako skončia aj pretekárky s vysokými štartovými číslami. Potom môže niekto prekvapiť ako Švédka, ktorá má štyri nuly. Človek je celý čas na strelnici a v podstate vôbec nevidí boj o medaily.“
Vaša manželka štartovala s nízkym štartovým číslom šesť. Prečo ste sa ju rozhodli nasadiť do prvej skupiny?