Chválil ho Šatan. Z Detvy až na šampionát? Niekedy motyka vystrelí, tvrdí

Celú hokejovú kariéru hrá v slovenskej extralige. Posledných päť rokov v Detve. Pred pár dňami zažil premiéru v seniorskej reprezentácii. Vo veku 27 rokov. A čoskoro si môže pripísať aj prvý štart na majstrovstvách sveta.

„Sústredím sa na zápas proti Bielorusku, aby sme ho zvládli ako tím. A čo bude so mnou, je mi úplne jedno,“ naznačil obranca DANIEL GACHULINEC.

Prvé dva dni po príchode na majstrovstvá sveta do Rigy musíte ostať len v izbe. Ako zvládate karanténu?

Je tu všetko potrebné. Nosia nám strašne veľa jedla. Stačila by mi polovičné porcia. Ale snažia sa o nás postarať. Jedlo je chutné, takže v pohode.

Čo všetko dostávate?

Po príchode sme mali v izbe oriešky i sladkosti. Hneď začali nosiť aj obed. Ten by ani traja nezjedli. Prvý balíček obsahuje predjedlo, šalát, pečivo, maslo, džús. Druhý balíček polievku a hlavné jedlo. Sú tam pohádzané aj ďalšie veci. Ešte aj koláčiky. Tie sú také dobré, že ich musím hneď zahodiť, lebo by som ich zjedol všetky a potom sa nepohol.

Ako sa udržiavate v kondícii?

Snažíme sa hýbať aj v stiesnených podmienkach. Kondičný tréner nám posiela videonahrávky, čo by sme mali robiť. Sú tam cviky s vlastnou váhou a strečing, aby sme sa udržali v tempe. Už sa teším, kedy sa skončí karanténa.

Ako si krátite voľný čas?

Televíziu nesledujem. Rozmýšľam, že si skôr pozriem nejaký dokument na Netflixe. V Piešťanoch som na poslednom zraze konečne dorobil všetky skúšky, takže si dávam oddych od čítania i učenia.

Kde študujete?

Na Žilinskej univerzite elektronický obchod a manažment. Som tretiak.

Je pravda, že rád imitujete spoluhráčov a trénerov?

To máte odkiaľ takéto informácie? Trénerov príliš nie, ale viem napodobniť nejakých spoluhráčov. 

Už ste to skúšali aj v reprezentácii?

To ešte nie. Nemám chlapcov ešte tak nasledovaných. To väčšinou robím, keď niekoho poznám dlhšie. Počas sezóny v Detve je zábava, sem-tam sa urobí takáto vec. V reprezentácii nie som dostatočne dlho, aby som také niečo robil. A ani nad takými vecami nerozmýšľam.

Je zaujímavé, že ste sa dokázali progresom zo slovenskej ligy – z Detvy - dostať až na svetový šampionát. O čom to svedčí?

To, že som sa v 27 rokoch dostal do reprezentácie a hneď aj na majstrovstvá sveta, je splnený sen. Napadá mi jediné logické východisko - slovenská liga je kvalitná.

Možno to hovorí aj o vašej ctižiadostivosti, keď ste neprestali drieť ani počas posledných piatich rokov v Detve.

Neprestal som nikdy makať, ani keď som hral za Detvu prvú ligu. Ani hráči zo slovenskej ligy si nepovedia - kašlem na to. Tak to nefunguje. Boli obdobia, keď som bol zranený a rozmýšľal nad koncom kariéry. Pokým hrám hokej, snažím sa na sto percent a dávam do toho všetko. Bez toho by to nemalo zmysel. Keby som to mal robiť na 50 percent, to radšej skončím. A keď makáte, potom niekedy motyka vystrelí a pošťastí sa takáto vec.

Kedy ste uvažovali nad koncom kariéry?

Mal som dve zranenia tesne za sebou. Ešte v Piešťanoch som si zlomil členok, museli mi ho operovať a zaskrutkovať. To bolo v polovici sezóny a do konca som už nehral. V lete som sa dal dohromady, urobil si prípravu a hneď po nej som si zlomil ramennú kosť. Ďalší pol rok mimo hokeja. Takmer rok som bol bez zápasu. Bolo to ťažké obdobie. Hovoril som si, či to ešte dám. Robím to však celý život, tak to predsa nevzdám. A išiel som ďalej.

Až ste sa po výbornej sezóne v Detve dostali na majstrovstvá sveta a navyše si od budúceho ročníka zahráte za Slovan Bratislava. Ste na svojom doterajšom hokejovom vrchole?

Keby som uznal, že som na hokejovom vrchole, znamenalo to by, že pôjdem už len dole. Ale na doterajšom asi áno. U mňa hrá hlavnú rolu v športovom výkone hlava. Osemdesiat percent výkonu je o hlave. Z hľadiska mentálnej vyspelosti som na tom najlepšie.

Z čoho to pramení?

Stále sa učím. Ako trénujeme na ľade fyzické zručnosti, trénujete aj mentálnu silu. Momentálne sa mi to podarilo dostať na najlepšiu úroveň. Predtým som tomu neprikladal takú dôležitosť, ale pochopil som, že je to extrémne dôležité.

Máte aj špeciálne metódy?

Metód je milión. Ale nie každá platí na konkrétneho človeka. Niekto má mentálneho kouča, inému sadne čosi iné. Dôležité je, aby si každý vybral svoj vlastný mentálny tréning, aby si sám nastavil hlavu. Na to prídete po skúsenostiach. Už som sa naučil, ktorý tréning mi sedí, poznám svoju myseľ a viem ako fungujem.

Čo vás prekvapilo viac - že ste sa dostali prvýkrát do reprezentácie alebo to, že idete na šampionát?

Je príjemné prekvapenie, keď vás zavolajú na šampionát po všetkých kempoch. Boli sme zavretí v bubline, bojovali sme a snažili sa urobiť všetko, aby sme šli do Rigy. Keď som bol v Detve, neuvažoval som, že pôjdem do reprezentácie. Ani mi to nenapadlo. Sústredil som sa na Detvu, aby som spravil dobrý výsledok. A keď prišla pozvánka do reprezentácie, zobral som to normálne.

Už počas prípravných zápasov vás chválil prezident zväzu a generálny manažér národného tímu Miroslav Šatan. Dodalo vám to ešte viac sebavedomia?

Určite áno. Keď si taká hokejová osobnosť ako Miro Šatan všimne vaše výkony, tak to vždy poteší a dodá veľké sebavedomie.

Hoci ste nováčikom na šampionáte, v 27 rokoch patríte v tíme medzi starších hráčov. Ako to vnímate?

Hej, máme mladý tím, veľa mladých a šikovných hráčov. Sú dobrí, čo vám poviem.

V tíme sú 17-roční Šimon Nemec a Juraj Slafkovský či 18-ročný Samuel Kňažko. Majú pred sebou veľkú budúcnosť?

Určite áno. Vždy si to porovnám so sebou. Keby som bol v ich veku v seniorskej reprezentácii, som vyklepaný ako osika. Oni sú v pokoji. Svojou hernou či mentálnou vyspelosťou sú títo chlapci úplne inde. Týmito atribútmi som sa v ich rokoch k nim ani nepribližoval. Ak si to udržia, čaká ich svetlá budúcnosť.

Na ľade pôsobíte často nenápadne, ale poctivo si plníte úlohy. Za aký typ obrancu sa považujete? S kým by ste rád vytvorili dvojičku na šampionáte?

Snažím sa byť tzv. two-way obranca, zodpovedný vzadu, ale podporovať útok, ako to vyžadujú tréneri aj v hernom systéme v reprezentácii. Je mi úplne jedno, či k sebe dostanem defenzívneho alebo ofenzívneho obrancu. Dôležité je, aby sme si sadli. V príprave som najviac hral s Martinom Bučkom a na poslednom tréningu som trénoval so Samuelom Kňažkom.

Aké sú vaše výzvy na šampionáte v Rige?

Nemám žiadne, snažím sa vizualizovať si len ďalší zápas. Pre mňa je najdôležitejšie, aby sa nám ho podarilo vyhrať. Akým spôsobom to urobíme, je mi úplne jedno. Sústredím sa na zápas proti Bielorusku, aby sme ho zvládli ako tím. A čo bude so mnou, je mi úplne jedno.