Jeden rukavicu hodil a druhý ju prijal. Vyzývateľ a šampión. Ambientná hudba v pozadí. Slow motion prestrihy medzi Magnusom Carlsenom a Fabianom Caruanom podčiarkujú epickosť celej situácie.
Vynárajú sa vám boxerské trenírky a spotené tehličky medzi štyrmi lanami? Omyl. Carlsen a Caruana sú šachisti. Ale posledné týždne boli do seba zahryznutí ako zuby Mike Tysona v uchu Evandera Holyfielda.
Hoci v pozícii šachového laika, stret takýchto gigantov som si nenechal ujsť. Staronový majster sveta sa zrodil až v trinástej partii. Dovtedy sa dvanásťkrát dohodli na remíze po tom, ako sa hodiny naťahovali nad šachovnicou. Niečo, ako keď sa s partnerom do krvi pohádate o perinu a nakoniec si obaja vezmete deku, lebo je august.
Kto si nikdy neuťahoval zo šachu ako športu, nech hodí kameňom. Najlepšie curlingovým, lebo je v tom asi dobrý.
Nemyslite si však, že obhajoba Carlsenovho titulu sa zaobišla bez povestného šachového vzrušenia. V desiatom ťahu siedmej partie Caruana zahral dámou na D8. Šialené! Chápete, nie? Nevadí.
V tej chvíli padol internet, nastal väčší chaos ako pri kupónovej privatizácii a vznikalo viac dohadov a konšpirácií ako po „smrti“ Elvisa Presleyho.
Nikto takú situáciu ešte nezažil a zjavne ani sám Carlsen. Jeho svižná hra sa výrazne spomalila. Kým dovtedy mu na jeden ťah stačila minúta, odrazu ich potreboval desať a v ďalšom ťahu dumal dokonca trištvrte hodinu. Kedy ste naposledy premýšľali nad jednou vecou tak dlho? Dilema nad obedom pred otvoreným Excelom sa nepočíta.
Áno, aj taký môže byť šach. Nevyspytateľný a napínavý. A dokonca aj poučný. Navonok neľútostní rivali si totiž aj pri tak extrémnom vypätí dokázali zachovať dve vlastnosti, ktoré sa stávajú čoraz vzácnejšími aj mimo šachovnice. Rozvahu a vzájomný rešpekt.