z víkend v juhočeskom Tábore, kde sa konal 52. svetový šampionát. Po všetkých stránkach vydarený, divácky príťažlivý a bohato navštívený, no pochopiteľne jeho výsledky nemohli uspokojiť všetkých zástupcov z dvadsiatky zúčastnených krajín.
Nadmieru spokojné mohlo byť Česko, veď poltucet medailí, presná polovica z tých, o ktoré sa bojovalo, zostal doma. Niečo také sa dosiaľ podarilo len Belgičanom - vlani v holandskom St. Michielsgesteli, len cennosť kovov bola trochu odlišná. Pre český úspech v teréne boli rozhodujúce tri faktory - výborne načasovaná forma, mimoriadne súdržné a kvalitné reprezentačné výbery pre jednotlivé kategórie a doslova na mieru ušitý táborský okruh, na ktorom poznali doslova každý centimeter. Ani vrtochy počasia ich nedokázali zaskočiť. Nemožno zabudnúť ani na výdatnú podporu fanúšikov, ktorí jazdcov priam nútili siahnúť na svoje maximum. Pritom sa môže samozrejme vyskytnúť nejaká tá chybička krásy ako v prípade súčasnej najväčšej českej hviezdy Petra Dlaska, ktorému zlato uniklo o jedinú sekundu. Neunikla však ďalšiemu talentu - Bínovi a bolo to české zlato na MS po dlhých šiestich rokoch.
Na stupňoch víťazov sa objavili len cyklokrosári zo štyroch krajín. Polovicu z vlaňajšej bilancie, i českej v Tábore, dosiahli Belgičania, čo je najmenej za posledné štyri roky. Stále však dokazujú, že cyklokros je tam národným športom a studnica talentov je nevyčerpateľná. Veľmi sympaticky a nápadito vyznela aj prezentácia belgických organizátorov budúcoročných MS v Zolderi, ktorú videlo táborské divadlo.
Smutní odchádzali z juhu Čiech nesporne Holanďania - bez titulu a navyše za dve medaily vďačili ženám. Po skončení aktívnej činnosti legendárneho Adri van der Poela, ktorý v Tábore ako technický delegát UCI svojimi častými pripomienkami na úpravu trate, najmä zákrut, smerujúcimi v prospech svojich krajanov, riadne znervózňoval organizátorov, zostal momentálne uznávanou osobnosťou jedine Richard Groenendaal. Trať mu zjavne nesedela, po nešťastnom páde skončil ako úradujúci majster sveta až na 24. mieste so stratou 4:01 min. na víťazného Verveckena. Suverénny dvojnásobný víťaz Svetového pohára UCI skončil dokonca štyri priečky za najlepším Slovákom Róbertom Glajzom, čo len vyzdvihuje Glajzov úspech.
Česť Nemecka tak ako vlani v Holandsku zachraňovala obojživelníčka - Hanka Kupfernagelová, znovu si vyjazdila suverénnym spôsobom zlato v najslabšie obsadenej kategórii. Tretí rok po sebe vyšli medailovo naprázdno Taliansko, Švajčiarsko, Dánsko, štvrtý rok dokonca Francúzsko, ktoré dalo svetu prvých deväť majstrov sveta bez prerušenia.
A čo Slováci ?
Výsledky sezóny 2000/2001 na medzinárodnej scéne neboli príliš lichotivé, základňa je pomerne úzka, sponzori sa o podporu klubov ani samotnej reprezentácie netrhajú, sú tu aj ďalšie vnútorné problémy. Navyše sa pridala vyložene športová smola na podujatiach a svoje urobili zranenia a choroby. Tie ešte viac zdecimovali káder reprezentácie, neobsadzovala sa kategória žien, lebo jej jednoducho niet, ani "dvadsaťtrojka", lebo ani tí dvaja potencionálni kandidáti by veľa vody nenamútili, a tak do Tábora cestovali len juniori a muži elite. Zo sedmičky, ktorá mala Slovensko zastupovať na MS vypadol pre zranenie definitívne deň pred štartom zranený junior Vladimír Hradiský. Od osamostatnenia Slovenska bolo menej už len v roku 1993, kedy v talianskej Corve štartoval iba Peter Hric. Práve jeho vtedajšie 21. miesto v kategórii open bolo až do nedele slovenským maximom. Zlepšil ho v nedeľu až pri svojom ôsmom štarte na MS (šiestykrát za Slovensko) Róbert Glajza, ktorý vo Svetovom pohári, práve v Tábore, získal jediný bod. A keďže na MS štartovalo vpredu 15 najlepších zo SP, potom najlepší jazdci z najúspešnejších krajín vo svetovej klasifikácii a až potom "tí ostatní". Pri fakte, že spolu s Metličkom a Pavlom Medveďom štartoval Glajza takmer úplne zozadu, bol to z jeho strany výborný výkon. Skončiť v prvej dvadsiatke na MS sa nestáva každý deň, pritom aj funkcionári by brali miesto v prvej tridsiatke. S jedným v tridsiatke by bol spokojný aj tréner juniorov Zdeněk Šíbr, nakoniec na konci tretej desiatky skončili až dvaja...
"Chcem chlapcov pochváliť, v rámci svojich súčasných možností dosiahli maximum. Poradie mohlo byť v cieli aj iné, ak by bol na tom Červeňan technicky lepšie. Hádam sme mohli medzi družstvami skončiť aj na 8. mieste, lebo aspoň na Talianov si trúfame. Bola to však ich premiéra na MS, kam môžu aj o rok, a to je cenná devíza. Navyše mienime tím ešte doplniť, napr. o súčasneho kadeta Bátoru."
Predpoludňajší úspech juniorov, ktorí milo prekvapili, určite vlial optimizmus aj do radov mužov v kategórii elite. Vyšlo to však len R. Glajzovi, Metlička bol posledný klasifikovaný vo výsledkoch s mínus kolom a Pavol Medveď skončil preteky predčasne aj kvôli zraneniu.
"Svetový pohár UCI nám jednoducho z viacerých príčin nevyšiel, chlapci však prisľúbili, že v Tábore sa pokúsia "urobiť výsledok". Vyšlo to Robovi Glajzovi a tvrdím, že je schopný ešte výkonnostne rásť. Dokázali sme všetkým neprajníkom, že je predčasné nás odpisovať, tak ako to naznačili aj juniori a že po ďalšom doplnení, o ktorom máme svoje predstavy, to môže byť len lepšie. V najbližších dňoch si chceme spoločne sadnúť, analyzovať súčasný stav, vytvoriť koncepciu pre ďalšie roky. Jednoznačne prednosť musia dostať tí jazdci, ktorí sa špecializujú na cyklokros. Sú tu aj ďalšie problémy nad ktorými sa musíme zamyslieť a poučiť sa z problémov, s ktorými sme sa v tejto sezóne borili," povedal tréner slovenských seniorov František Sitora.
