SAN SEBASTIAN, BRATISLAVA. Nebol to ten najväčší ohňostroj, ale posledných 20 kilometrov druhej etapy Tour de France bol plný akcie a nástupov. Stúpanie Jaizkibel aj technický zjazd do Saana Sebastianu ponúkali priestor na útoky.
Mnohe vyzerali sľubne. V jednej chvíli sa zdalo, že by dokonca mohli spoločne zaútočiť poslední dvaja víťazi z Tour de France – Jonas Vingegaard a Tadej Pogačar. Dán však nemal záujem spolupracovať, čakal, že sa dopredu dotiahne jeho tímový kolega Wout van Aert.
Keď sa o pár minút neskôr neveľká skupina blížila k cieľu, bolo stále pravdepodobnejšie, že sa bude o víťazstvo šprintovať. Hoci v skupine boli predovšetkým vrchári a pretekári na celkové poradie.
Lafay: Mal som plán, čo je nezvyčajné
Lenže všetci sa sústreďovali na van Aerta. Keď prešli okolo označenia posledného kilometra, po ľavej strane začal znenazdajky šprintovať Victor Lafay. Francúz dal do svojho pokusu všetku energiu.
„Keď som sa pustil do útoku, nemyslel som na to, že by som mohol vyhrať. Len som to chcel skúsiť a dal som do toho všetky sily,“ opisoval pre Eurosport.
Jeho náskok nikdy nebol veľký. Stále sa zdalo, že ho skupina musí dostihnúť. Aj sa to stalo. Lenže až za cieľovou čiarou.
Lafay prešiel do cieľa s rozpaženými rukami a kričal z plných pľúc. Pre tím Cofidis vybojoval prvé víťazstvo na Tour de France po 15 rokoch.
„Videl som pred sebou cieľ a počítal som metre. Bolo to šialené. Mal som obavy, že to bude tesné, ale bojoval som,“ hovoril Lafay.
Je príjemným prekvapením prvých dní na Tour. V 1. etape sa ako jeden z mála dokázal udržať za Pogačarom a Vingegaardom. Škrelo ho, že nakoniec o víťazstvo nebojoval. Aj 6. miesto však bolo pre 25-ročného Francúza skvelé. V nedeľu už oslavoval.
„Mal som v závere plán, čo je pre mňa nezvyčajné.