Píšu o ňom, že je mimozemšťan. Pogačar zavŕšil ďalší skvelý útok emotívnym gestom

Liége - Bastogne - Liége 2024

Monumentálna klasika: (Liége - Liége, 254,5 km):

BRATISLAVA. Na Miláno - San Remo pomohol vyhrať tímovému kolegovi Jasperovi Philipsenovi, Okolo Flámska vyhral s vyše minútovým náskokom a na Paríž - Roubaix doslova znemožnil konkurenciu.

Klasiku známu ako Peklo severu ovládol rozdielom niekoľkých tried. 

"Keď som videl, že išiel po kockách šesťdesiatkou, priemerná rýchlosť bola skoro 50 km/h, tak som si pomyslel, že to je blázon. Klobúk dole. 

Ja som však jeho fanúšik, takže som sa potešil," povedal nedávno pre Sportnet slovenský cyklista Lukáš Kubiš o Mathieu van der Poelovi. 

Holanďan mal na monumentálnych klasikách fantastickú formu a mnohí sa pýtali, či dokáže uspieť aj v teréne, ktorý už nie je jeho domácim ihriskom. 

Ak by vyhral aj klasiku Liége - Bastogne - Liége, v zbierke jeho monumentálnych víťazstiev by chýbal už len triumf na Okolo Lombardie. 

Van der Poel patril k favoritom, ale napokon nebol reálne v hre o víťazstvo. Ukázal však obrovskú bojovnosť, nezlomnosť a napriek viditeľnej únave po náročnej jari dokázal slávne preteky dokončiť na treťom mieste.

"Skutočne neviem, ako som sa dostal na pódium," povedal rodák z Kapellenu v prvom rozhovore pre belgickú televíziu Sporza.

Evenepoel mu ukázal víťazný scenár

Víťazom sa stal Tadej Pogačar, čím sa dotiahol aj na van der Poela. Obaja majú na konte šesť monumentálnych víťazstiev, najviac z aktívnych pretekárov.

Dvojnásobného víťaza Tour de France dlho nebolo poriadne vidno. Bol schovaný za tímovými kolegami, kvôli chladnému počasiu sa snažil čo najlepšie udržiavať v teple a nemenej dôležité bolo, že šetril sily.

Svoj útok si naplánoval na mieste, kde dvakrát po sebe úspešne zaútočil Remco Evenepoel. Belgičan má zlomenú kľúčnu kosť, nemohol bojovať o víťazný hetrik, no Pogačarovi ukázal scenár, ako vyhrať.

VIDEO: Tadej Pogačar vyhral Liége - Bastogne - Liége 2024

Ten sa prvýkrát zdvihol zo sedla 35 kilometrov pred cieľom počas stúpania Côte de La Redoute. Chvíľu sa ho dokázal držať Richard Carapaz, no tempo Pogačara bolo napokon priveľa aj pre olympijského šampióna.

Líder tímu UAE Emirates, ktorý sa pripravuje na Giro d'Italia, následne predviedol úspešné sólo, podobne ako Evenepoel v rokoch 2022 a 2023. 

"Je veľmi špeciálne vyhrať takto dlhé preteky. Teší ma aj to, že sa mi podarilo vyhrať v drese národného šampióna," povedal 25-ročný cyklista.

Triumf po dvoch rokoch bolesti

Dá sa povedať, že na týchto pretekoch mal nedokončenú misiu. A to napriek tomu, že ich v roku 2021 vyhral, čo sa počas kariéry nie každému podarí.

Pred dvoma rokmi mal zviesť súboj s Evenepoelom, ale na poslednú chvíľu sa na štart nepostavil. Chcel byť totiž so svojou priateľkou Urškou Žigartovou, ktorej tesne predtým umrela matka.

Ani minulý rok na očakávaný súboj nedošlo. Tentokrát síce Pogačar nastúpil, ale už na 85. kilometri spadol a pre zlomené zápästie musel z pretekov odstúpiť.

"Celý deň som premýšľal o Urškinej matke, jazdil som pre ňu. Bolo to veľmi emotívne. Pred dvoma rokmi som musel ísť domov, vlani som si zlomil zápästie.

Neboli to pre mňa pekné chvíle, ale som šťastný, že som tu teraz mohol vyhrať," povedal Slovinec v bezprostrednom rozhovore po pretekoch.

"Je pekné, čo urobil Tadej, aj keď je ťažké teraz na to reagovať. Dúfali sme, že dnes bude konečne krásny deň," povedala Žigartová pre Het Nieuwsblad po tom, čo vo vlastných pretekoch skončila na 32. mieste.

Nemal šancu, priznal van der Poel

"Mimozemšťan Tadej Pogačar. Toto už vlastne ani nebolo prekvapenie. Na La Redoute zaútočil a nikto ho už nevidel," píše Sporza.

Pre van der Poela bolo tretie miesto maximum, čo mohol dosiahnuť. Veľké problémy mal už 90 kilometrov pred cieľom, hoci nie vlastnou vinou.

Po páde sa pelotón rozdelil a Holanďan zostal vzadu. Trvalo asi 30 kilometrov, kým sa jazdcom z druhej časti pelotónu podarilo dostať späť. 

Strata pritom bola už aj jeden a pol minúty: "Mám pocit, že som sa celý deň naháňal. Nemyslel som si, že sa dostaneme dopredu," priznal. 

Okrem toho priznal, že únava po výnimočných výkonoch na Okolo Flámska a Paríž-Roubaix bola trochu väčšia ako si majster sveta myslel.

"Chápem, prečo všetci hovoria, že dláždené klasiky sa ťažko kombinujú s ardenskými. Keď sa na to pozriem reálne, ani s najlepšími nohami nedokážem stíhať Pogačarovi na La Redoute," povedal van der Poel pre Sporzu. 

"Bola to pekná jar. Budúci týždeň si spolu sadneme, aby sme prediskutovali moje ďalšie plány v tejto sezóne," dodal jazdec tímu Alpecin-Deceuninck. 

Je prvým cyklistom, ktorý sa postavil na stupne víťazov na Ronde, Roubaix aj Liége v tej istej sezóne od roku 1986, keď to dokázal jeho otec Adrie.

Spolu s najväčšími favoritmi na pódiu pózoval aj druhý Romain Bardet. 

"Som veľmi šťastný. Vedel som, že to bude veľmi ťažké, ale mal som dojem, že na konci by som to mohol zvládnuť aj vďaka taktickým znalostiam pretekov. Vedel som, kde môžem zaútočiť a vyšlo to," uviedol.