Keby ma nenominovali, netrieskal by som vecami, vraví náš najstarší reprezentant

Tréneri viacerých skúsenejších hráčov odpísali a mužstvo výrazne omladili. Obrancu Dominika Graňáka si nechali a v 32 rokoch bude najstarším hokejistom slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta v Rusku.

Predstavíte sa už na svojom jedenástom svetovom šampionáte. Stíhate to ešte počítať?

„Priznám sa, že štatistikám veľký dôraz neprikladám. Skôr mi to pripomínajú ľudia, ktorí sa nimi zaoberajú. Viem, že v mojej reprezentačnej kariére je Zdeno Cíger šiestym hlavným trénerom.“

Pamätáte si na svoje premiérové majstrovstvá sveta v Česku 2004?

„Samozrejme. Tie zážitky sú silné. Mal som vtedy dvadsať a vždy, keď človek zažíva niečo prvýkrát, je to výnimočné.“

Slovensko vtedy skončilo na 4. mieste. Prevládala radosť či sklamanie?

„Spomienky sú viac pozitívne. Jediné negatívum bolo, že sme nezískali medailu. Za predvedenú hru sme si ju zaslúžili. Dovtedy som poznal chlapcov len z televízie. Hralo sa mi výborne, hoci som pred turnajom nemal veľké očakávania.“

Ktorý šampionát vám najviac utkvel v pamäti?

„Z pozitívneho hľadiska to bolo striebro z Helsínk 2012. Aj keď som sa zranil a najdôležitejšie tri zápasy nehral. Vytvorili sme perfektnú partiu, ktorá si sadla s trénerom Vůjtkom. Do tímu priniesol novú atmosféru a od začiatku turnaja bolo cítiť, že by sa nám mohlo niečo podariť.“ 

Aký vplyv majú výsledky v príprave na samotný turnaj (5 prehier, 3 víťazstvá)?

„Vždy je lepšie, keď mužstvo víťazí a má sebavedomie. V roku 2012 som prišiel až na posledný prípravný zápas s Nemeckom, ktorý sme vyhrali 5:4 po nájazdoch. Bolo to prvé víťazstvo v príprave a na šampionáte sme získali striebro. Naopak, pred domácim turnajom 2011 sme v príprave všetkých zdolali a na šampionáte vybuchli.“

Počas zápasu má mužstvo mnohé výkyvy. Čomu ich pripisujete?

„Keď vyhrávame, prestávame hrať aktívne. Možno si už myslíme, že súper nám nemôže nič urobiť. Ostatné tímy sú už na takej úrovni, že v priebehu pár minút dokážu súboj otočiť.“

V minulosti sa pred šampionátom často skloňoval zisk medaily či minimálne postup do štvrťfinále. V súčasnosti sa viac hovorí o záchrane. Ako to vnímate?